Celé to je len o sebavedomí. Preplatia vám to, čo veríte, že vám preplatia. Potom môžete nabehnúť aj na plastickú chirurgiu, rozraziť dvere ako v saloone divokého západu a skríknuť "chcem vyzerať ako Arnold Schwarzenegger". Ak je chirurg zlý, vyhodia vás. Ak je dobrý, opýta sa "V ktorom filme?"
Keby som zabudol, že toho chirurga nepoznám, myslel by som si, že ma neznáša. Ani sa mi nepozdravil. No ja som bol milý, lebo viem , že keď je človek nevrlý na čašníčku, napľuje mu do jedla. A to zrejme platí aj pre chirurgov. A nechcem vedieť kam napľuje urazený gynekológ. Na čašníčku som bol nevrlý len raz v živote, keď som držal vylučovaciu diétu a nejedol som mliečne výrobky a po mojej dva krát zopakovanej požiadavke na šalát bez syra mi doniesla šalát so syrom. Ale úprimne, keby mi do ňho napľula tá, ani by mi to nevadilo.
"Urob jeden šalát bez syra"
"Ok žiadny problém. Počkaj, ale ten šalát bez syra chcel so syrom či bez syra?"
Dobré je, že mi dali lokálnu anestézu, zrejme je to povinné, ani sa nepýtali či ju chcem, ako u zubára. Mohol som chvíľu hrať drsniaka a tváriť sa, že žiadnu nechcem. S vedomím, že majú zo zákon povinnosť dať mi ju. Pripraviť si nejaké falošné vojenské historky, ako ma v štyridsiatom štvrtom operovali priamo v zákope. Ako ma NEPRIATEĽSKÍ vojaci operovali priamo v zákope. Namiesto skalpela použili zub medveďa namočený vo vodke, lebo skalpely nemali a namiesto anestézy som si len po troch hltoch pálenky, NEPRIATEĽSKEJ pálenky, hmkal pesničku "každý deň je zo mňa iná žena". Mohli ma pri tom zabiť, keby chceli. Poľahky. No chceli ma zabiť iba vo férovom boji. Každý chcel zostreliť legendu. Každý chcel zostreliť Vajciara.
Ateróm. Malá cysta naplnená hnisom. To, čo som si predtým sám diagnostikoval ako rakovinový nádor na koži v poslednom štádiu. Rád by som to zvalil na AI, ako je v móde, no práve AI ma presviedčala, že mi nič nie je. Ale čo tá vie o konšpiračných teóriách. Tej keď poviem, že plochú zem ovládajú reptiliáni a aj tak je to celé len simulácia, tak mi taktne pred odpoveď vyhodí nápis menším písmom. Niečo o vyhľadaní psychologickej pomoci.
Čakal by som , že u doktora uvidím kopu chorých, bledých tvárí(ako by povedali bratia indiáni. Stále sme na divokom západe). Ale bledé tváre vidím práve medzi bežnými ľuďmi pri mojej ceste na polikliniku. Nemé tváre kričia "ach nie, len nie ďalší deň". Na stavbe od skorého rána v chladnom daždi pracujú robotníci, ktorým sa nad hlavami hompáľa dvestokilový bal dreva, visiaci zo žeriavu staršieho než moje vojnové historky.
"Je to bezpečné?"
"Ak ti to nespadne na hlavu tak áno"
Ani cesta v aute nie je príjemnejšia. Skryté horory číhajú všade. Do oka mi udrie billboard s reklamou na prácu v továrni na autá. Ale je nadizajnovaný tak, akoby ste tam CHCELI pracovať. Nepovedia vám, že mottom ich továrne je "Ešte jeden deň vydržím. Ešte deň." Aj keď idem okolo Volva, stále sa ma chytá zlý pocit. Možno mám fóbiu z automobiliek. Neviem ako sa to odborne volá. Ale viem, že fóbia zo smrti sa volá Tanatofóbia, pretože existuje jeden rovnomenný modul do hry Call of Cthulu, siedmej edície. No ešte som nestretol nikoho kto by mal strach zo smrti.
Ja mám vo svojom kariérnom pláne jasno. Žiadne stavby a automobilky. Vo výhľade desať rokov som sprvu chcel pracovať v pôrodnici, ako ten čo dáva bábätkám bozky na dobrú noc a ráno im hovorí infantilným hlasom "Čo robí náš malý športovec? Tak ako sa má náš malý športovec?", ale to je skôr práca pre ženu, takže budem influencer. Ovplyvňovať ľudí, to ma bude baviť. Žiadne žeriavy a prevodovky. Len peniaze a sláva. O slávu síce vôbec nestojím, no aj tak by som chcel byť slávny, aby som mohol všetkým hovoriť, že o slávu vôbec nestojím. Bohatstvo však neodmietam, kúpil by som si lego hradu Rokfort(76419) a Šikmú Uličku(76444). A k tomu 4 knihy Harryho Pottera z edície minalima a päť iníh z ilustrovanej edície od Jim Kay-a.
Ešte musí byť super byť spisovateľ. Ale všade teraz vídam videá o tom, že dnešné deti už ani nevedia čítať. Možno sú to len strašiace apokalyptické clickbait-y, ale keď sa tak pozerám na Birdz, prípadne na to čo ostalo z Azet pokecu, alebo len začujem rozpravu mladých ľudí na ulici(ak mám to šťastie, že nehovoria po ukrajinsky a rozumiem im), nemám veľký problém tomu uveriť. Tak kto to potom bude čítať?
Snažím sa však neprepadnúť tomuto trendu a mám poctivo rozčítaného Harryho Pottera 3ku a Posledné Tajomstvo od Dana Browna. Bod Klamu ma celkom milo prekvapil a prečítal sa takmer sám. Viem viem, mal by som čítať knihy o efektivite a sto spôsobov ako byt úžasný, alebo 30 princípov bullet journalu. A do toho Jocka Willinka, aby som bol oceľový muž a Davida Gogginsa, aby ma nič nezlomilo.
Priznávam, posledných dvoch som čítal a tie knihy boli dobré, zaujímavé, aj obsažné. No mám pocit, že snažiť sa mentálne napasovať do vzorca z knihy, ktorú píše niekto úplne rozdielny, s úplne iným životným príbehom a úplne iným hodnotovým systémom, môže byť aj kontraproduktívne. Potom to môže skončiť ako svojho času známy rapper Roko, Rytmusov najváčší fanúšik, ktorý ho imitoval, ale veľmi veľa albumov nevydal. Lebo keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.
Ale ak sa raz naozaj stanem spisovateľom, viem že moja prvá kniha bude o Piči Pičovej a Kurve Kurvovej z Nižného Kokotova nad Jebákmi. Ak predám čo i len výtlačok, budem rád. Lebo ja cením všetkých fans, chápeš brácho? Tomu verrr. Out!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár