Nájsť ticho nebolo pre mňa ťažké. Kedysi.
Schúliť sa do klbka v kresle a nechať myšlienky bez slova plynúť.
Pritúliť sa k niekomu blízkemu a len vnímať ľudské teplo. Vnímať hrejivú náklonnosť. Bez prerušenia slovami.
Sedieť s priateľmi a nechať prúdiť porozumenie. Porozumenie ticha.
Niekto tu stále bude pri tebe, aj keď neprehovoríš.
Ľudia sa boja, že keď prestanú hovoriť, stratia sa. Stratia sa vo víre slov, ktoré hovoria iní. Odvšadiaľ na nás ide hluk. Slová strácajú význam. Nejde o to hovoriť zmysluplne, stačí len neprestať rozprávať. A ticho sa vytráca...
Chcem nazad svoje tiché miestečko v srdci. Aj ja som sa stratila v nezmyselnom hluku. Stratila som schopnosť vychutnať si ticho.
Získam to ešte niekedy späť?
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
harry
3. 1.januára 2008 10:54
Ooooj ticho, to máš v noci keď spíš ... ja mam ticho večne, niekedy mi z neho hrabe
2
aj keby si nebola podpisana, vedel by som ze si to napisala ty.. pekne to je, soni
3
poznám keď ľudia stále chcú niečo hovoriť a stále potrebujú mať kolo seba rozruch nedokážu obsedieť bez slov a keď si pri nich ticho tak sa hneď pýtajú čo ti je. prečo si tak ticho čo sa deje. Prečo by sa malo niešo diať? proste sa ti nechce rozprávať. je viac druhov ticha, môžeš byť ticho lebo človeku nemáš čo povedať ale môžeš byť ticho aj preto lebo ti stačí že je ten človek práve v tejto chvíli pri tebe a nepotrebuješ mu dookola hovoriť nezmysli. ale niektorí ľudia to nechápu a asi sa nikdy nezmenia ale nezmenia sa ani tí, ktorí to ticho milujú. myslím, že to svoje ticho ešte nájdeš, ticho je tu s nami vkuse len si na neho musíš nájsť svoju chvíľu.
Napíš svoj komentár