---Sebastián---
-Odkiaľ to vieš?- spýtal som sa jej.
Toto ma vyviedlo z miery. Odkiaľ to vedela, kto jej to povedal? Mal som zlé tušenie.
-Maťo mi to povedal. Respektíve preriekol sa. Keďže ty si mi to nepovedal,- zazrela po mne.
Presne na Maťa som myslel.
-Plánoval som to s tebou prebrať!- Bránil som sa, ale ona bola už naštartovaná.
-Ale? Potom si to nechal plávať? Že zdúchneš, nikomu to nepovieš a nebudeš to riešiť?- Dala si ruky vbok. Vyzerala tak brutálne príťažlivo, že by som najradšej...
-Nie. Len mi do toho vždy niečo prišlo. Naposledy to s mamou. Ver mi, chcel som ti to povedať.-
-A je to pravda?- Pozrela na mňa.
-Kika.- Tohto som sa bál.
-Sťahuješ sa?-
-Neviem,- povedal som a pozeral do zeme.
-Cítim sa ako totálny idiot!- Vybuchla a ja som sa pozrel na ňu.
Tie pery. Tak úžasné, mäkké, poddajné, s piercingom.
-Pochop, že aj pre mňa je to ťažké,- povedal som.
-A čo je pre teba ťažké? To že odídeš a necháš tu svojich priateľov, spoluhráčov a obdivovateľky?-
-A teba.-
-Hej, zabudla som na jedno škaredé, neobľúbené dievča, ktoré všetkých neznáša a všetci neznášajú ju.- Založila si ruky na prsiach.
-Nehovor tak o sebe. Si to najkrajšie a najúžasnejšie dievča, aké som kedy stretol.-
-To je strašne pozitívne v tejto chvíli.-
-Nemôžeš tú iróniu vynechať?-
-Nie.- odsekla.
-Dobre. Pozri, neviem, ako to bude. Otec prišiel za mnou, že sa rozvádzajú a máme sa odsťahovať preč. Zrejme do Bratislavy. Potom sa však mama pokúsila zabiť, takže vôbec sa s tým nezaoberám. Chcem, aby bola v poriadku. Takže to sťahovanie ma momentálne netrápi a preto mi to aj vypadlo. Chcem, aby bola v poriadku, to je teraz hlavné, chápeš?- povedal som jej.
-Fajn,- odsekla zase.
-Aké fajn? Hádam mám na to právo, aby som sa zaujímal o svoju mamu.-
-Hej, máš na to plné právo,- povedala mrzuto.
-Ďakujem.- Chytil som ju za ruky a pritiahol si ju bližšie k sebe.
-Ale prečo si mi to nepovedal?-
-Chcel som. No potom som si povedal, že s tým počkám a pokúsim sa otca prehovoriť. Takže som ťa nechcel dopredu naštvať,- pokrčil som plecami.
-Vďaka, tým, že mi to povedal niekto iný, som sa vôbec nenaštvala.-
-Prepáč.- Na nič iné som sa nezmohol.
-Fakt by si odišiel a nič mi nepovedal?- Zdvihla hlavu a uprene mi pozerala do očí.
-Zabila by si ma.- Uškrnul som sa.
Po chvíli sa uškrnula aj ona, no vzápätí bola opäť vážna.
-Možno. Ak by si ovšem nebol už mŕtvy.-
-Čo tým myslíš?- spýtal som sa a z jej pohľadu mi bolo nepríjemne.
-Po prvé by si pre mňa prestal existovať a po druhé, keby sa to dozvedel Maťo, našiel by si ťa. A po tretie, našli by si ťa aj moji chalani. Ver mi. Ja so zlomeným srdcom, to nie je bohviečo.- Usmiala sa a jej pohľad nadobudol ešte strašidelnejší odtieň.
-Takže by som ti bol zlomil srdce?- Zahrával som sa s ohňom.
-Čo myslíš?- Zdvihla obočie.
-Fajn. Nechajme už túto tému,- povedal som a pustil ju.
Potom som sa pohol dopredu, no Kika ma zachytila za pás. Skôr ako som sa stihol spamätať pobozkala ma a ja som cítil kovový krúžok na mojich perách.
-To si píš, že by som mala zlomené srdce,- povedala.
Objal som ju a pobozkal na vrch hlavy. A po štvrté, zabil by som sa sám.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
sexybabe
15. 5.mája 2011 12:42
Napíš svoj komentár