Bola pol noc a kráčala po neosvetlenej ulici nášho mesta. Ta ulica ani tak moc nebola neosvetlená ale pravé v tej chvíli vybilo cely Tvrdošín kôli jednému spadnutému stĺpu z vedenia. Mala pocit, že niekto za ňou kráča neustále jej srdce bilo silnejšie a silnejšie pomaly jej prasklo. Zrazu sa otočila nik tam nebol na chvíľku zastala. Bála sa, že je pravdivá historka o čiernej dodávke, že unášajú ľudí......Prečo všetkých len strašia, strašia....?Už bola za mostom kopu starých chlapov jej šlo oproti. Rozmýšľala nad tým prečo Idu do mesta taký starý dedkovia. Uvidela kopec ktorý jej robil najväčší problém tma nikde nikoho mačky mniavkali a ešte ta blbá predstava, že sa duše prebúdzajú a chodia po domoch. Pozerala sa len pod nohy nechcela zdvihnúť hlavu. Na ulici vedľa školy to urobila zdvihla hlavu. Uvidela čiernu dodavku. Auto začalo zastavovať zrazu vyšli z neho dvaja muži. Začala utekať ale nič jej nepomohlo, dobehli ju. S plačom a krikom ju natisli do dodavky od vtedy ju nik nevidel hoc prešli tri roky a nikde jej neni každý deň za ňu zapália sviečku a teraz na dušičky dávajú veniec do okna. Ak by nebola zíva aby vedela, že na ňu spomínajú a majú ju radi a budú mat navždy.......

 Záchod
Komentuj
Napíš svoj komentár