neprítomne hľadí
sleduje však tvoje kroky
oči sa už dávno vyplakali...
Teší sa z motylieho letu
najradšej by o tom povedal svetu
keby ústa poslúchali..
Sám vo svojej reči
no pre všetkých to kričí
a nikto nesúhlasí..
Šťastný je,keď kýva šoférovi autobusu
cudziemu dievčaťu posiela mokrú pusu
čo pohľad mu ani nevenuje
on sa však nahlas
pokazeným úsmevom zasmeje..
Je sám a samota ho ťaží
chcel by priateľstvo zažiť
a držať ruku blízkych...
ťažko však niečo udržať
vo svojich nevládnych..
Niekedy nechápe nič
v ústave sa mu však páči
no chcel by byť doma
pocítiť stisk a teplo otcovho lona
ktorého bude stále ľúbiť,
práve toho,ktorý sa ho pred nedávnom prišiel len tak zbaviť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár