Kde bolo tam bolo, za jednou neodhrabanou cestou, za vysvieteným plotom, na druhom poschodí rodinného domu, učila sa jedna prváčka na medine latinčinu. Na Vianoce. Pravda, vtedy krajinu zužovali vraj ekonomické krízy, hlúpe celebrity a komerčné Vianoce, ale latina musí byť.

Rozvalená na posteli v mikine akoby po staršom bratovi, s vlasmi mastnými nebolo krajšej v chotári. Horko ťažko dostávala do svojej snami a túžbami preplnenej hlavy latinské sufixy, keď tu vŕzgajúce dvere zavŕzgali a vykukla spoza nich hlava malého diablika. Cez otvorené dvere sa šírila vôňa pekla... Mačka sa dívala s vystrašeným pohľadom! Na Vianoce!Diablik! V očiach mu hriali plamienky šibalstva, prváčka sa bála, či diablik prišiel obchodovať, že jej dušu vezme, keď spraví skúšky, no zahlásil len "Obed je hotový, poď jesť."

"Ahaaa!" pomyslela si. "Tak to je vôňa oškvarenej slaniny a nie pekla!"
A výprava do hlbín rozkošne voňajúcej slaniny sa mohla začať. Najprv opatrne...po schodíkoch, potom tajomnou chodbou plnou vianočných strašidiel v podobe ozdôb, ale nakoniec sa tam dostala! Do kuchyne!

"Ahoj, som medička." povedala.
"Nazdar, som voňavá, tukom prerastená, oškvarená slaninka." lákala ju slaninka zvodne.

Pokračovanie za pár hodín, keď sa slaninka strávi v tele mladej medičky

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár