mramorovú sochu,
na ňu citov prilepil
po okrajoch trochu.
Pod ňu veľkým písmenom
vtesnal slovo MATKA.
(MAMA predsa má v sebe
viacej nehy skrátka.)
Či môže socha z mramoru
prejavovať lásku?
Kto hľadí na ňu obdivne
má cez oči pásku.
Ty plačeš, dievča, od smútku,
keď odíde ti mama?
Ja v takej chvíli šťastná som,
že chvíľočku som sama.
A keď tá moja vráti sa
a deň dovtedy krásny bol,
po prvotných slovách jej
na ten deň si zabudol.
Miesto privítania znie ti
iba hadie syčanie,
ja vtedy strašne chcem povedať
\"Nenávidím ťa! a nie...\"Ľúbim ťa.\"
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
najhappy
7. 3.marca 2009 16:09
tuto basnicku som ti uz pochvalila,ale musim este raz,lebo ti skutocne vysla. super je
2
Hm...no mne sa to páčilo,malo to aj myšlienku,a ešte k tomu je to rýmované,super
Napíš svoj komentár