Prebudila som sa na vytie na mesiac. Vytie vlkov na mesiac. Strach a úzkosť. Tak neopísateľné. Tak neodolateľné. Prebudila som sa na mieste kde som nikdy nebola. Rovnako ako strach aj zvuky silneli.

Počula som krik. Práve ten krik mi napovedal, poď, utekaj! Keby nás tu chytili. Och keby nás chytili už nikdy viac by sme nevideli slnko. Ráno. Ráno by nás povesili. Oboch. Teba aj mňa. Mňa aj teba.
Radšej ma zastreľte pištoľou. Kričal si.

Tam niekde v diaľke, to umierajúce zviera. To zviera bolo znakom. Symbolom. Cítila som, cítila ako tvoje srdce bolo roztrhané. Prebuď sa. Preboha prebuď sa. Kričím z plných pľúc.

Cítim príjemnú vôňu. Tvoju príjemnú vôňu. Vôňu tvojej príjemnej vody po holení. Cítim lásku. Lásku môjho princa. Lásku môjho kráľa. Všade bol tieň, och tak strašný sen.

Čierni mágovia. Mágovia. Kričali. Kričali mi, že budem musieť čakať. Kričali mi, že zomieraš v diaľke, že tvoje srdce bude rovnako rozdrvené ako to moje.
Čierni mágovia. Mágovia. Kričali. Kričali mi. Bude zomierať v pokoji!

Tam niekde v diaľke, to umierajúce zviera. To zviera bolo znakom. Symbolom. To umierajúce zviera. To zviera. To si bol ty.
Cítila som, cítila ako tvoje srdce bolo roztrhané.
Prebuď sa. Preboha prebuď sa, kým je čas. Preboha prebuď sa. Kričím z plných pľúc.

Nepočúvaš. Nebdieš. Nebudíš sa.

Prebudila som sa. Prebudila som sa na vytie na mesiac. Vytie vlkov na mesiac. Prebudila som sa na mieste. Na mieste ktoré patrilo nám.
Chytili nás. Povesili nás. Radšej ma zastreľte pištoľou. Kričal si...

Prebúdzam sa každý jeden deň. Každé jedno ráno. Ako duch. Hmatám okolo seba. Hľadám teplo tvojho tela. Ako duch chodím po dome. Pozerám okolo seba. Hľadám teba.
Každý jeden deň rozprávam.
Rozprávam sa s duchom.
S tvojim duchom...

 Záchod
Komentuj
Napíš svoj komentár