Stále v noci, keď je mi smutno
a pohrávam sa len tak s lutnou,
príde tancujúca lesná víla,
nemá prečo by tu inak žila,
v tom pramení tá sporná sila;
stále v noci, keď je mi smutno.

Na cestách stále, keď cestujem sám,
nevšímam si pohľady čiernych vrán,
siréna mi máva, nôtiť začne,
cítim sa, preto, polooblačne,
vždy, keď sa nový song takto načne;
na cestách stále, keď cestujem sám.

Za stolom dreveným vždy všetko viem,
s pohľadom skleneným mám len sen,
nymfa ma odrazu obchytkáva,
až mi spadla na zem teplá káva,
občas sa to takto všetkým stáva;
za stolom dreveným, vždy všetko viem.

Pod vodopádom poznania, kde som,
kde voda omáča ten starý strom,
zhurta ma kopne do zadku múza,
karta mi sama vypadne spoza,
bojím sa, že príde i medúza;
pod vodopádom poznania, kde som.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  20. 6. 2012 16:19
poslednej slohe som nepochopil, no lubilo sa
 fotka
zabudnuta  4. 11. 2012 11:55
tá medúza sa mi tam nehodila ale inak pekné
Napíš svoj komentár