Prázdno. To bolo prvé, čo ma napadlo... Tvoje číslo na mojom displeji... Nechápala som ako to je možné. Vtedy, keď už som bola zmierená s tým, že ťa snáď už nikdy neuvidím. Keď som konečne našla niekoho komu verím tak ako kedysi tebe. Konečne som prestala nad tebou rozmýšľať tak prečo si sa ozval a prečo práve teraz? A prečo si mi rozprával veci tak nádherné? Chýbaš mi... a nikdy si neprestal... Aj o tom si sa zmienil... Vraj prečo medzi nami nastal koniec? Ja si už nepamätám alebo si iba nechcem pamätať. Ale ty si mi to pripomenul... Áno bola to tvoja chyba, bohužial, ja som to už nedokázala znášať a teraz mi povieš, že si sa zmenil? A že si to spravil pre ňu? Závidím jej... lebo viem, že si ťa nezaslúži... A nedokážem pochopiť, prečo si to nemohol spraviť pre mňa? Bol si prvý a zrejme budeš aj jediný na ktorého nikdy nezabudnem... Ale to už je za nami, to jedno už nikdy nezmením. Najbližšie, keď ťa uvidím a verím, že to bude onedlho, nebudem vedieť ako sa správať, nebudem to ja, ale bude to tá, ktorú si kedysi miloval... tak veľmi ako si mi o tom rozprával. Budem s radosťou počúvať tvoje zážitky a tešiť sa na každej drobnosti, ktorá ťa nadchne... A možno to bude všetko inak. Možno nepocítim nič iba to prázdno, ktoré cítim teraz, keď na teba myslím. Stále nechápem ako je možné, že si sa ozval... A prečo si mi vravel, že ti chýbam? A že si rád, že počuješ môj hlas? Prečo si radšej nezavolal jej? Delia vás stovky kilometrov... tak prečo si sa ozval mne? Nad tým budem zrejme rozmýšľať až kým ťa neuvidím... Chýbaš mi ale to všetko už je minulosť. Ty si sa posunul ďalej a ja tiež. Cez to všetko... To stretnutie raz nastane a ja iba neviem, či sa mám tešiť alebo sa vykašľať na to? To teraz zrejme nevie nikto... A ja to zistím až keď ťa uvidím...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
