Už neviem písať.Trvá večnosť kým sa nájde to správne slovo.
Talet sa skončil spolu skrikľavými tričkami,vlasmi,Rozmlátenou obuvou,Slnečným Parkom.Košele sa už odmietajú žehliť samé a peniaze odrazu nerastú na stromoch.Telefóny vyzváňajú,strácame ilúzie o nerozlučných priateľoch,láske na prvý pohľad.
Že vraj som zradil svoje ideály.Pravda.Zbavil som sa ich priam amputovaním.Lenže zdravej nohy.Tváre priateľov miznú vo víre tmy.Kto sú oni?A kto som ja?Desím sa pohľadu do zrkadla a do ich tvárí.
Farbu vystriedala šeď,život pasivita.Zdá sa,že som začal umierať.Po troške,ale umierať.Ťažko sa vzdať svojho ja.Ťažko sa zavrieť dobrovoľne do basy.Človek je tvor spoločenský.Ale načo mu spoločnosť do ktorej patriť nechce?Semper Fi?Sprostosť.Niekto vám to z hlavy nakoniec aj tak vytlčie.Ani ten idiotský chľast už nieje to čo býval.Nadávanie stratilo svoje čaro.Ľudia sú síce v oblekoch,ale všetci s rovnakými tvárami.Hnus.

Ako vravel Twain:"Stiahnime oponu zľutovania nad ostatkom výjavu."


-nič iné,len revanš-

 Blog
Komentuj
 fotka
chiflada  18. 10. 2010 18:54
ilúzie o nerozlučných priateľoch...slnečný park...

a sme (takmer) dospelí.. a aj tak sa stále stretávame u kovky. kde sa správame ako deti.

a potom padáme znovu do iného svetu, kde sme to my.



povedal si mi naposledy že vyzerám byť dospelá...

nikdy ma nič viac neurazilo.



(talent stále máš..len už nie ten typu bastard...vystihol si to)
 fotka
magorita  19. 10. 2010 01:03
vela pesimizmu je tam
Napíš svoj komentár