A tak som tu. Proste som pred dvoma týždňami nasadla do auta a odviezla som sa smerom k Študentskému životu. Miestami ale naozaj netuším, či som vystúpila na správnom mieste a či toto má byť naozaj ONO. A vlastne, možno aj áno...Nové mesto, nová izba, noví ľudia.

Kapitola Mesto:
Uznávam, je krásne. Uznávam, moja orientácia v priestore je nulová. Uznávam, preto sa mi až také krásne nezdá. Som len taká malá kučeravá, márne sa potácajúca medzi Českou, Grohovou, Tererovou a Komárovom. Sem-tam so strhaným výrazom v tvári hľadím okolo seba a premýšľam, ako sa dostať zo zastávky do svojho cieľa. Ešteže som vyškolená animátorka a dokážem sa spýtať. Ach, vďaka ti Satur, čo by som ja bez teba robila. A áno, ďalšia vec, milujem šaliny a nočné rozvozy!

Kapitola Izba:
No, hlavne, že ju mám. Jedna spolubydla stále sedí za anatómiou alebo podobnými omajdami, druhú očividne nenaučili ani základom empatického myslenia. Nenávidím ľudí, ktorí vstávajú v mojej prítomnosti extrémne skoro. A ešte viac nenávidím ľudí, ktorým vôbec nevadí, že my normálni sa snažíme spať. Ale najviac nenávidím ľudí, ktorým to nevadí až tak, že majú pocit, že je fajn trieskať o šiestej ráno dverami od skrine, šušťať neidintifikovateľnými šušťavými materiálmi a potom telefonovať s mamou a rozprávať jej, čo si dnes uvarím na obed. A mám chuť ju kopnúť! Ešteže sú tu chlapci odnaproti, ktorý ma učia, ako byť správnym geekom. Na prekvapenie všetkých mi to dosť ide...

Kapitola Ľudia:
Vždy som si myslela, že chcem žiť vo veľkom meste. Má to naozaj svoje výhody. Spoznala som trilión ľudí, v šalinách, v rade na hotdog na Českej, na intráku, na akciách, po krčmách, v škole. Problém je v tom, že ak si od nich nevypýtate kontakt, je dosť dobre možné, že už ich nikdy neuvidíte. A keď aj áno, tak len tak striedavo-oblačno cez okno šaliny. To sa mi nepáči. Ale napriek tomu sa nájde kopa individuí, s ktorými akcie netrvajú jednu noc, ale od utorka do štvrtka. Ktorí sú kvôli mne podmienečne vylúčení z intráku. Ktorým nevadí, že ma prídu počkať na Českú, aj keď sú na druhej strane mesta. Ktorým nevadí, že im zjem cheeseburger, aj keď majú len dva a sú k smrti vyhladovaní. S nimi sa z jedného piva stáva akcia do piatej rána, s nimi sa môžem deliť o cigarety, s nimi sa môžem hrať v klube nato, že som zo Švédska, s nimi môžem behať bosá vo fontáne, len s nimi môžem spievať vypaľovačky na celé mesto. A verím tomu, že takých bude omnoho omnoho viac...

Predsa len, toto je môj nový štart. A viete čo, toto je naozaj ONO

 Blog
Komentuj
 fotka
maggiesimpson  29. 9. 2011 23:24
aj ja chcem isť do Brna ... tak dúfam, že sa mi bude dariť tak ako tebe .. inak je to skvelo napísané
 fotka
thatzooey  30. 9. 2011 00:31
och, ľudí závidím
 fotka
soraya  30. 9. 2011 09:36
pekné. ja bývam mimo Brno, takže tieto nočné záťahy ma (väčšinou) obchádzajú, ale pár fajn ľudí už tiež poznám držím palce nech sa darí, ako v škole, tak aj vo všetkom!
 fotka
ppfx  30. 9. 2011 09:55
závidím tiež chcela by som to tiež mať takto, nanešťastie som nekomunikatívny lúzer, takže tie začiatky mám sťažené. ale nejak bude.



nech sa Ti darí aj ďalej
 fotka
veselaslivka  30. 9. 2011 11:14
azda bývaš na komárove ?
 fotka
grietusha  30. 9. 2011 19:15
ale hovno.

počkaj ešte pár týždňov a zistíš, že aj ľudí, na ktorých nemáš kontakt, budeš stále stretávať.

tak udržiavam vzťahy s mnohými tu. vôbec na nich kontakt nemám, ale stále do seba niekde vrážame. Brno je malé.

ale na to ešte len prídeš



v každom prípade si to tu uži
Napíš svoj komentár