noc mi klesa na viecka
ja liham si spat s dufanim
ze zajtra vstane nove ja
len na to myslim pred spanim

dnom dospieva telo, dusa
na jeho sklonku clovek starne
padne tazkou unavou
a caka co sa rano stane
ked sen prebehne jeho hlavou
tvar si skryje do vankusa
oddychuje telo, dusa

prebudit sa v tele francuzky
citit salsove pohyby pravej kubanky
cesat si ruskine plave vlasy pred zrkadlom
ci ako anglicanka opijat sa cajom

sny su krasne no zdanlive
su vzacne a steklive
v okamihu precitania vsak
len s realitou zastavi ti vlak

zaspi este kym sa da
nech sen ti klesne na viecka...

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár