myslelo na zamatovú náruč nevšednosti,
tichý výkrik pulzoval žilami
keď kráčala do minulosti.
túžila
myslela
žila
chcela
mala len jediné
mala to, o čom šepkajú listy stromov,
to, o čom snívajú lupene kvetov,
to, prečo sa hudba nesie svetom.
bola len ona a...
toho dňa ukradli slnko
zrušili zákony
mesiac navždy zmizol z oblohy
a miesto hviezd len vyhasnuté rany
vietor-blázon vydychuje na svetové strany
ako len mohli krehkú dušu takto dotrhať?!
krok posledný...
a už je z nej iba biela inovať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár