Dlho ma prehovárali aby som ta išla. Dlho som odmietala, bránila, no nakoniec som sa nechala prehovoriť, zbalila sa, a vydala sa na dlhú cestu, s človekom, ktorého poznám od detstva.
Od detstva! Od vtedy sme spolu strávili strašne veľa času, no nikdy som pri nej necítila ten pocit, že áno tebe plne dôverujem, môžem ti povedať všetko. Aj keď k tomu niekedy schyľovalo, vtedy to ona pokazila.
Práve preto som toľko váhala nad rozhodnutím, či ísť alebo neísť.
Nakoniec, to že som šla bolo to najlepšie, čo som mohla urobiť. Iný ľudia, iné prostredie, iná atmosféra. Cítila som sa skvele. Myslela som si, že už lepšie to byť nemôže. No vtedy prišiel on.
To bol vrchol. Najlepšie chvíle môjho života. Lepšieho človeka nepoznám.
On je ten, komu môžem povedať všetko, a nemusím mať pocit, že sa mi vysmeje, alebo, že už ma nebude mať rád. S ním môžem riešiť témy celého sveta, a nikdy sa nebudem nudiť. On je ten, kto sa ma snaží rozosmiať, keď mi práve nieje najlepšie, i keď on na tom nieje o nič lepšie. On je ten, kto ma podrží, keď som na dne. On je ten kto mi ponúkne mikinu, keď mi je zima. A otvorí okno, keď mi je teplo. On ma berie takú aká som, a nechce aby som sa menila.
Teraz už tak sama niesom, to voľné miesto sa zaplnilo. Ten skutočný priateľ konečne prišiel.
Som veľmi šťastná. Už nikdy ho nechcem stratiť. Nechcem byť bez neho. Už sa to nedá...
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
21. 9.sept. 2009 15:39
to je super ked mas skutočného priatela, vela stastia
Napíš svoj komentár