Dnes mám voľno, a preto som sa pustil do písania nového článku, v ktorom sa chcem bližšie pozrieť na výrok sv. Apoštola Pavla, ktorým cituje tento výrok.... " pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. Flp 1,21.

Nerád veľmi citujem sv. apoštola Pavla, avšak dnes spravím výnimku, pretože veľmi hlboko uznávam jeho genialitu v myslení, ktorá naprieč dejinami kresťanstva nadchýna veriacich že to, čo konám v kresťanskom ponímaní, je predsa všetko správne, a všetko smeruje do jedného jediného cieľa, ktorou je spása nesrmteľnej duše, o nič predsa nejde. Ako to teda myslím vysvetlím v riadkoch nižšie.

Keby tu nešlo o spásu duše, a po smrti sa nič nedeje, potom by sme mohli nanešťastie biblické state a celú pointu Písma Svätého, počnúc inšpiráciou, ako sa nám prihovára v Starom Zákone, na jeho základe poznávať Nový Zákon, a tak žiť v súčasnosti, teda ak by o nič nešlo, mohli by sme posvätné texty právom zúžiť len na niečo historické, pekné, možno to, čo súvisí so židokresťanským, a neskôr kresťanským kultom, ale nič viac.

O čo teda ide. Je viacmenej isté, že biblickým statiam sa nie vždy úplne dá porozumieť v kontexte, najmä keď máme pred sebou súčasný život, v ktorom častokrát viera v Boha neznamená nič.

Niežeby neznamenala pre nás, ktorí kresťania sme a vyznávame kresťanské hodnoty a praktizujeme kult cirkvi, do ktorej patríme, ale to, že keď proste sa pozrieme na život okolo nás, prekvitajú iné hodnoty, než tie, za ktoré sa právom zasadzuje kresťanstvo naprieč celými 2000 ročnými dejinami v kontexte nášho bytia.

Pozrime si teda desatoro, kedy Ján si "dovolil" kritizovať popredného muža Herodesa týmito slovami, citujem biblické texty pre pravdivosť a úplnosť. ... " Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Mk 6, 1-56

Ján totiž necitoval svoje vnútorné sentimentálne rozpoloženie, ktorými by azda sa chcel vyvýšiť nad všetkými, ale citoval mu to, čo predsa bolo známe v starom zákone, a síce. A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ Lv 18:16 - Neodkryješ nahotu bratovej ženy, to je telo tvojho brata. Lv 20:21

A podobne by sme mohli menovať ďalej, to len pre úplnosť, že Písmo sväté sa zmieňuje aj o týchto záležitostiach.

Ako to teda celé všetko súvisí.

V dnešnom svete je zreteľné žiaľ len to, čo je viditeľné očami, to čo nevidíme, tomu neveríme. Veď predsa čo oko nevidí, srdce nebolí, ako hovorí príslovie. Naozaj je tomu tak?

Jestvuje spústa pokušení, ktorým človek odoláva len veľmi ťažko. Jestvuje spústa pokušení nielen proti 6 a 9 božiemu prikázaniu, ktoré hovoria o cudnosti v sexualite, čistote a podobne, zachovávaní vernosti a mravného života a podobne, ale aj ostatné ktorým je človek vystavený. Napríklad mám veľa, ale chcem mať ešte viac. 

To nie je o chamtivosti, ale hraní sa na Boha, kedy zmysel žitia takého človeka je mať vytvorený akýsi pasívny príjem. Pasívny príjem predstavuje "neobmedzeno" čiže nemusím sa nikde ponáhľať, lebo na všetko, čo čiahnem, mám dostatok, ba čo viac prebytok.

Nie každého pokúša napríklad sexualita, ale mnohých pokúša majetníctvo.

Je veľmi potrebné aby človek zmenil myslenie prostredníctvom nejakej výnimočnej udalosti, pri ktorom mu to všetko, ľudovo povedané dôjde.

Zrazu vidí inakosť života, v ktorom sa brodil, v ktorom zápasil, nevidel dáke východisko. Síce v niečom mu to prinášalo čiastočné uspokojenie vo forme pudovosti, ako také, že ráno vstanem, idem do práce. Teraz mám takú prácu, že nemusím robiť každý deň, napriek tomu si zarobím veľmi pekne, ale nehovorím teraz môj príklad, to je jedno teraz, ide mi o princíp. že zrazu cítim, že vo mne už nebojujú nejaké ako keby nejaké sily, ktorým som sa celý život musel podriaďovať, ale príde mi to prirodzené, že niečo pudové a hriešne som proste vytlačil zo svojho života práve na základe skúseností, ktorú som zažil necelý mesiac dozadu, a spôsobilo to akési pretransformovanie môjho vedomia. 

Jestvuje spústa akýchsi pretransfromovaní, ale nie vždy to vedie človeka k pozitívnemu a lepšiemu. Človek častokrát je niečím novým silne opantaný, ale keď príde to vytriezvenie, obyčajne upadne do ešte väčšej depresie, než sa nachádzal toho času pred tým, kedy to celé ešte nezažil. A niekoľko krát sa stane, že napríklad mnoho ľudí potom povie, že to a to som nemusel zažiť, že keby som vedel, ako to celé dopadne, nikdy by som to nežiadal, proste človeka náhle zasiahla nejaká zmena, a on nevie čo s tým, a miesto upokojenia mu to prinesie ešte väčšie rozrušenie, než v ktorom sa nachádzal onoho času.

Práve preto, keď si v súčasnej dobe pripodobním posvätné texty biblie, že pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk, čo som citoval biblické texty, sme schopní dôjsť k presvedčeniu, že len vtedy dokážem zomrieť tomuto svetu, kedy viem, že som plne vyrovnaný so situáciou, kedy ma nič nedrží a neviaže, kedy cítim oslobodenie od závislostí, kedy nie som na niečom materiálnom závislý, ktoré ma len zotročuje. 

Mnohí si myslíme, ako dobre, že zarábame peniaze, a veľa veľa, fotíme sa na dovolenkách, pridávame to na facebook a podobne, ale sme naozaj šťastní? je toto zmena myslenia? Alebo je to častokrát tak, že prídem domov, a znova možno sa vadím s človekom, koho mám pri sebe, znova behom jedného dňa je to stereotyp, ktorý som zažíval čas pred tým a ten čas na oddych som nevyužil správne v tom zmysle že miesto duchovného a duševného oddychu som uprednostnil materializmus, nečistotu, karierizmus, pretekanie sa v tom, kto viac minie, kto má viac peňazí, snobizmus, že len predstiera tú vznešenosť, ale vnútri je možno plný pochybností, z ktorých ho nedostane ani čas, ani nič podobné...

Nech sa vám darí.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár