Ako som spomínal v predchádzajúcich článkoch, život teda celkom isto prináša situácie, kde nevieme celkom presne jasne určiť akúsi predovšetkým priaznivú prognózu, predpokladať akýsi vývoj smerom dopredu, kde a v ktorom by sme sa mali cítiť predovšetkým šťastní, akýsi naplnení. S tým samozrejme súvisí čiastočne aj akási vnútorná neistota a nepohoda. Prirodzene, keď človek niečo dôležité napríklad sa rozhoduje, potrebuje prirodzene akúsi vonkajšiu a vnútornú pohodu a vytvoriť si akúsi prirodzenú stabilitu. Aj v rozličných stávkach, ja osobne som nikdy nepodal, pretože sa týmto nezaoberám, a a i zaoberať nechcem a ani asi nebudem, ale vždy, napríklad v tipovaní akýchsi športových výsledkov človek dokáže odhadnúť približný výsledok. Ba niekedy, nie často, je to výnimka, sa stáva, že človek celkom presne dokáže si dobre tipnúť výsledok v nejakej hre, súťaži stávkového charakteru, čo bolo v obľúbenosti prakticky od nepamäti.
Ak by som teda tematicky pokračoval v mojom článku, problém dá sa povedať, vnímam dvojako. Človek vážne akosi neberie jednak vo vzťahu k náboženstvu posvätné texty biblie, a preto ich nečíta. Samozrejme, nedá sa povedať, žeby kedysi aj v praktickom živote neprišiel do konfrontácie s istými životnými pravidlami, kde by nepostavil svoje tvrdenie na pravdivosti Písma Svätého, a všetkého, čo sa tam píše. Ja to naozaj vnímam ako prirodzený orientačný bod, ktorého je potrebné sa pridŕžať, pretože lepšieho zatiaľ neviem. Akékoľvek ľudské prirovnania, aj keď majú dobrý úmysel, a tematicky, ľudsky, hodnotovo sa snažia priblížiť ideu toho, čo sa dozviem napríklad z čítania písma svätého, ktorý mi naozaj dáva veľmi praktické rady, ako mám proste obstáť v životných otázkach, ktorým sa celkom prirodzene nedokáže nikto vyhnúť.
Ako som kedysi záverom článku napísal, že neviem presne čo chcem, ale viem presne čo nechcem, tak isto to platí aj v duchovnom živote, ktorý spomínam často, a ktory je určite nepostrádateľný pre život. Preto celkom nie je jednoznačne, či máme na niečo osobnostne, alebo na to jednoducho nemáme. Presne je to aj so štúdiom. Je nemysliteľne, ale popritom musíme zohľadniť určité dané faktory, že sú ľudia talentovaní na niečo, a sú ľudia, ktorí síce môžu za istých okolností dosahovať napríklad tie isté výsledky, ale jednak odlišná môže byť osobná motivácia, a odlišné sú aj osobnostné predpoklady. Tie sa môžu prirodzene ovplyvňovať jednak smerom k lepšiemu, alebo azda menej k lepšiemu, použijem preto tento výraz, pretože veľa vecí neplatí pre všetkých a za každých okolností.
Mohli by sme teda z tohoto logicky povedať, že pokiaľ na niečo máme, tak potom musíme využiť všetky tie predpoklady a hypotézy priaznivo naklonené, aby sme azda využili všetky naše predpoklady. Všetko tl, čo je v nás. Osobne mám skúsenosť, a viem teda fakticky podložiť, že keď som do čohosi šiel naozaj s plným nasadením, a to hocičo ma len tak od niečoho neodradí, málokedy sa mi to nepodarilo dotiahnuť do zdarného konca, aj keď prizmávam načrtnutý príklad, je celkom isté, nemusí za každých okolností sa stať akýmsi pravidlom. To sa nedá.
A preto viacerí sa snažia správať nie vlastným, a nie seba určujúcim spôsobom. Preto nevieme v takýchto momentoch správne akokeby identifikovať logický postup. Preto volíme spôsoby, ktoré azda za normálnych podmienok a okolností by sme nevolili, čo celkom isto, pri neskoršom uvedomení môže v nás vyvolať jednak nie príjemné rozpaky, a jednak v krajnom momente akési výčitky svedomia.
Na záver napíšem ešte toľkoto. Robme to, čo je v našich silách, a čo nie je akosi v našich silách a vymyká sa bežnému chápaniu, môžeme prenechať na akýsi prirodzený vývoj, ktorý sa nám javí ako najbezpečnejší. Sú veci, o ktorých napríklad rozprávať jednak nevieme, možno nechceme, pretože to v nás vyvoláva dávku chaosu, zmätku, a možno vnútorného nepokoja. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár