Páči sa mi, keď si na tejto stránke preklikávam napríklad blogy, alebo proste hocičo iné, a rýchlo niečo preklikneš, poprípade prídem už na koniec nejakej stránky, za ktorou teda už nijaká stránka neexistuje, je dole taký srandový oznam, ktorý znia takto. Hej, letíš nejako moc rýchlo. Zmenou dizajnu sa isto všeličo zmenilo, a pomaly si na tento dizajn zvykám. Je dobré, že sčasu na čas príde nejaká zmena. Je dobré, kedy človek si nemyslí, že všetko bude celý časový úsek presne tak, ako si to naplánoval, a teraz zrazu hups, príde zmena, a nevieme, čo máme robiť. Nevieme, či to, čo robíme, je správne, človek sa cíti napríklad neistý.

Čo teda chcem povedať. Hej, letíš nejako moc rýchlo. Zastav sa  trochu a uvedom si tie hodnoty, ktoré máš okolo seba.

V živote sa nie raz stáva, že keď sa niečo pokazí, človek by chcel vlastniť aspoň polovicu tej hodnoty, o ktorú prišiel. Nechcem teraz opätovne rozoberať nejaké zložité, komplikované životné situácie, ktoré nie je jednoduché riešiť, ale poviem normálny, klasický príklad, ktorý nesúvisí s nejakou vážnosťou, a dá sa povedať že o nič nejde.

Dal som si na opravu môj notebook, a až pri oprave som zistil zaujímavé skutočnosti. Že môj notebook je 14 ročná záležitosť. Bolo mi ho treba opraviť, na čo sa podujal môj kamarát, čo samozrejme neostalo bez odmeny. Povedal som, pozri sa naň, ak uvážiš, že kašleš na to, pohoda, nerieš, to, ak si myslíš, že je to zbytočné opravovať, nechaj tak, ak s ním niečo vieš robiť, pokús sa, budem rád. Nechal som to proste na neho.

Zistil som, a ukázal mi proste za ten krátky čas aj cez rozprávanie aj o bežných veciach, poznám sa s ním od strednej školy, bol starší v ročníku, a tam sme sa nerozprávali, pretože každý chodil do inej triedy. Zistil som teda, že mi otvoril úplne iné pohľady na skutočnosť, aké som dovtedy mal. 

Častokrát človek ku sebe potrebuje trochu trpezlivý prístup, a to, aby ho napríklad niekto vedel trebárs aj opraviť, usmerniť, skorigovať.

Práve v niektorých veľmi sebavedomých a možno aj arogantných ľuďoch chýbajú mnohé aspekty. Nejedná sa len o akúsi pokoru.

V duchovných kuloároch je to veľmi obľúbená tematika, ktorá ale nikam nevedie, pretože nevedia s ňou dobre narábať. Pod zámienkou možno poslušnosti sa vo všetkých životných prejavoch častokrát potláča v tom človeku to, čo je v ňom nielen dobré, ale aj to, čo je v ňom najlepšie. A práve preto nie jeden krát sa proste stáva, že človek ostane nevyužitý. Bude si myslieť, že je hlúpy, lebo niečo nevie, ale nemá pri sebe človeka, ktorý by ho pochválil a vtedy...

V tom momente sa pre toho človeka v tom dobrom slova zmysle, možno sa k tejto tematike ešte pokúsim vrátiť, jednoducho zastavil čas. A je to veľmi dobré. Je to ako pocit víťazstva, kde jednoducho nevnímaš nič naokolo. Futbalista oslavujúci titul majstra sveta nevníma, že sa spustil možno silný lejak, nevníma možno tú horúčavu ktorú znášal možno počas nielen celého športového zápolenia, ale aj cez nejaký tréning, ktorý teda ešte v samotnom počiatku preveroval jeho predovšetkým fyzické, ale aj psychické preddispozície, ktoré je potrebné v danom potrebnom okamihu cielene zužitkovať. Zužitkovať samozrejme vo svoj prospech, a v prospech daného okruhu spoločnosti, kde sa momentálne teraz a za takýchto okolností nachádzam.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár