Mohol by som teda menovať spústu za a proti, teda niečoho, v čom chápeme a poznáme zmysel azda všetci, čo v ňom konkrétne žijete, alebo aj tí ktorí nežijete, možno tí, ktorí v nejakom spôsobe simulujú manželstvo, a hneď vysvetlím, čo znamená tento pojem, ktorý som načrtol.
Ešte pripomeniem, že celkom sa mi začína páčiť tento nový dizajn. Celkom je fajn, aj to, ako sa píšu články, aj keď všetko je v podstate rovnaké, zmenil sa len dizajn. Aj tu vidíme, že vidíme v niečom zmysel, čo sa deje nové.
Viacerí majú tendenciu byť v niečom zaužívanom. Nechcem to primárne nazvať konzervatívny štýl života, pretože konzervatívny v doslovnom slova zmysle znamená v zachovalom stave, takom, ktorý nie je porušený zvnútra, a nijaký element z vonkajšieho prostredia sa do neho nedostane. To je pravá podstata konzervativizmu, hoci musíme si uznať, že nie každý to tak chápe a vníma. Konzervatívny systém myslenia je práveže veľmi fajn. Dodržiavame isté pravidlá, ktoré ohraničujú seba samých, ak by som to mal menovať v takejto skratke. Ohraničujú nás seba samých, a my teda na základe konzervatívneho spôsobu myslenia jasne chápeme, že v podstate máme vymedzený systém myslenia, ktorý je nám vlastný.
Prechádzame istou dynamickou zmenou, istým dynamizmom, ktorý taktiež je nám sebe samým vlastný a jedinečný.
Práve v tej jedinečnosti nachádzame zmysel v našej činnosti, ktorá nás obklopuje, a ktorá nás definuje a charakterizuje.
Nie jeden krát v akejsi eufórii, kedy človek je pre niečo zapálený, koná veci, ktoré by teoreticky konať nemusel. Možno to nik od neho ani nevyžaduje, on sám v tom sa ani veľmi nezamýšľa, či to význam nejaký hlbší má, alebo nemá. Dá sa povedať, že všetko má svoj význam, aj tá najnepatrnejšia myšlienka a náš skutok, konanie, ktorý sa dostaví ako následok myslenia, konanie teda ako následok myslenia má predsa zmysel.
V jednom mojom blogu som trochu zatiahol na hlbinu, ak by som to mal biblicky pripodobniť, či má zmysel nejaký nezmysel, pričom som dostal jednu konkrétnu poznámku od blogera, v diskusnom fóre pod článkom, či som už nezašiel priďaleko, a práve teraz by som na tento dotaz chcel odpovedať.
Vidieť zmysel v niečom nie je len naša povinnosť, ale aj naše výsadné právo, ktoré mi hovorí, že každý človek je v niečom jedinečný, aj keď zmýšľa nie tak, ako si to predstavujú iní.
V spoločnosti vždy jestvovali v nejakom uzavretom okruhu jedinci, ktorí mali pokrokové zmýšľanie, ktoré sa danej skupine, kde sa teda logicky nachádzali, kde jestvovala istá vzájomná interakcia, nejaká jednota, súhra, ale musím podoktnúť že len počiatočná, vymedzovali z priemeru.
A teda niektorí rozmýšľali viacmenej trojakým spôsobom. Niektorí rozmýšľali podpriemerne, bez nálady, nevideli v tom zmysel, hoci motivácia ako taká tak celkom isto jestvovala od počiatku.
Záverom teda, na samotný záver môjho posledného odstavca by som celkom isto povestne nechcel vynechať biblický citát, ktorý sa k tomuto bezpochyby hodí, a ako teda píšem, nájdete ho v predposlednej a poslednej vete tohoto článku. Niektorí rozmýšľajú priemerne, veď predsa tá tematika ma nejako zaujala, ale nejdem do hĺbky, nezaujíma ma to, nie je to okruh mojich záujmov, hoci by paradoxne to malo byť. Vždy keď je v spoločnosti niečo podstatné, ľudia sa boja využiť hlas svojho svedomia, a svoje vnútorné presvedčenie, svoje plné nasadenie, z dôvodu možnej perzekúcie, alebo hanenia ich osôb, pričom, opierajúc sa o biblické texty, minimálne biblia hovorí že.... Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. Mt, 10,22
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár