Mojím zámerom je nie aby som spochybnil niektoré jeho myšlienky, hoci musím uznať, že niektoré veci, ktoré som si prečítal ohľadom pochopenia spásy človeka môžu byť teologické, náboženské a biblické bludy, avšak deje sa to len z nepochopenia, ktoré v nijakom prípade sa nesnažím odsudzovať, práve naopak, vyzdvihujem to, že niekto sa taktiež tomu chce venovať.
Z istého uhlu pohľadu môžeš mať pravdu, avšak na to aby si pochopil sled dejín spásy musíš sa vrátiť na začiatok. Keďže vinou satana prišla na zem smrť ešte do raja! ešte do raja, kde adam a eva žili zjednotení s Bohom, kde spolu s ním zdieľali nesmrteľnosť, Boh hľadal niečo, ako im pomôže. A keďže s hriechom prišla smrť, ako logická náväznosť hriechu, Boh musel "zareagovať"
Neviem si ale predstaviť, ako mohol mať diabol prístup do rajskej záhrady, ktorá nebola poškvrnená hriechom. neviem fakt. Jedno je isté, že sa prarodičia prehrešili.
A keďže ako následok vznikla smrť, ako neodvratný údel pre človeka, ktosi ju musel logicky zničiť. Tým nemohol byť nik iný ako Pán Ježiš, ktorý prijal na seba ľudskú prirodzenosť. Je nasné, že hriešnosť ľudí zaslepila oči natoľko, že prehliadli ten vykupiteľský plán, ktorý doniesol ježiš. Je jasné, že keby ľudia, ktorí žili tak, že ani nežili, žili pre seba, verili kadejakým poverám, sčasti to bol dôsledok nevzdelanosti, nízkej inteligencie, ľudskej biedy a pýchy v jednom, chudoby, hladu, ľudia samozrejme mali podľa všetkého uveriť čomukoľvek, čo zmení k pozitívnemu pohľadu ich život.
Ľudí mnohokrát zviera akýsi pocit beznádeje, a taký človek podá športku, dúfa vo výhru peňazí, ktorá ale reálne príde len veľmi ťažko, obyčajne sa tak nikdy nestane. A presne tento pocit mali tí ľudia, ktorí si mysleli, že zrazu uzreli niečo nové, áno. Kristus priniesol diametrálne odlišný pohľad na svet, spásu človeka ktorá tkvie v Bohu, a všetky cesty, ktoré teda vedú k zjednoteniu s Bohom.
Taký človek, ktorý je zdecimovaný nejakou traumou, alebo spoločenskými udalosťami majú dve tendencie. Buď v beznádeji uveria všetkému, čo im kto povedal, a na základe toho Pán mohol mať mnoho pozorovateľov. Alebo neveria, ešte viac sa uzavrú do seba, a stratia reálny pohľad na život.
Akonáhle ale sa uzdravili z nejakej choroby, alebo neduhu, keď to Pán zariadil, pýcha spôsobila, že zistili, že dá sa žiť aj inak ako prostredníctvom večnej spásy, ktorú doniesol Kristus ako svoj hlavný program. Aj tu sa potvrdilo staré známe príslovie, že sýty hladnému neverí.
Sýty hladnému neverí do tej miery, že inak sa pozerá na jedlo, keď ideš vyhladovený na obed, a inak, keď si mal ešte o jedenástej nejaké veľmi sýte raňajky, a pochopiteľne, okolo poludnia, obeda, jednej a tak, necítiš predsa hlad. A ľudsky si povieš, že jesť predsa nebudeš, aj keby ma nútili, a prečo. Lebo ho nepotrebuješ, nepotrebuješ sa zasýtiť, lebo si sýty.
Čo teda by som odkázal teba a následne ako záver vyjadril to môjho blogu. No. Práve preto boli sýti, niekedy možno aj presýtení aj títo ľudia, ale ich sýtilo čosi inšie, všetko možné, len tá podstata im unikla. Teda niečomu, čo bolo a je v súčasnosti taktiež vlastné len im samým. Svoj egoizmus, svoj pokoj, svoje maniere, ktoré im zastierali zrak. A to sa samozrejme deje aj dnes, kedy síce sýty môže hladnému veriť, avšak nevie sa vcítiť do jeho kože, a častokrát mnohí hľadajú v utrpení iných nič inšie len lacnú senzáciu spojenú s čakaním nejakého zázraku. Asi toľko som ti chcel povedať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
4
tvojdedo
23. 5.mája 2020 14:31
Ale no tak bratku. Diskutujeme.
Napíš svoj komentár