Zapojil som sa zas do jednej diskusie, ktorá má teda rovnomenný názov, ako to opisujem v mojom blogu. O čo sa teda jedná, vysvetlím v riadkoch nižšie.

Židia sa s pohanmi a mýtnikmi síce nestretali, to je pravda, dá sa to samozrejme na textoch biblických veľmi jednoducho dokázať navyše, ale mali na to politické, a nie náboženské dôkazy. 

Postava Ježiša ako Božieho Syna, pravého Boha a pravého človeka v tomto prakticky, môžeme povedať, vôbec nezohľadňovalo žiadnu rolu ani politickú, ani náboženskú. Práveže pre židov, ktorí potrebovali akosi nutne mať situáciu pod kontrolou sa veľmi zákerne snažili ho zbaviť. 

Samozrejme tieto neblahé tendencie pretrvávajú do dnešného dňa, čo sa dá veľmi ľahko dokázať. Napríklad. Vezmite si jednu vec. A to je veľmi vážna. Sv. otec František sa snaží o to, aby vychádzal v ústrety so všetkými. Navštevuje židovskú komunitu v Ríme. V poriadku. Navštevuje iné náboženské spoločnosti a usiluje sa ako Rímsky pontifex o to, aby naozaj zavládol pokoj a mier, ktoré sú základom toho, aby kresťansko duchovné myšlienky založené na vykupiteľskej hodnote Krista a prínos Božej lásky do ľudskej spoločnosti každého národa, jazyka, kultúry a rasy.To je všetko super. 

Veľmi dobre im to práveže veľmi často na stránkach biblie pripomínal sám ježiš, ktorý hovoril, že čistíte čase zvonku, ale zvnútra sú plné nečisôt. už samozrejme nehovoriac o povestných obielenych hroboch...Čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nemiernosti... Mt23,25. 

Teda dame si logickú otázku, komu to hovoril? Židom, ktorí do dnešného dňa broja proti kresťanom. 

Viete, poviem vám aj to, že pri niektorých aj pálčivých spisoch, ktoré teda opisujú nejaké kontroverzné duchovno politické, náboženské, spoločenské udalosti zachytujúce state, je potrebné pridať aj súradnice práve preto, aby sme si to mohli ľahšie overiť. Nie preto, aby sme pátrali v písme Svätom ako nejakí hľadači pokladov, ale preto, pretože Božie slovo je živé a účinné a majú platnosť do Druhého príchodu Pánovho, kým nepríde v sláve, ako to spomíname predsa aj v liturgii. 

Posledné čo chcem pripomenúť je to, že nemôžeme v biblii nutne hľadať len to, čo nás zjednocuje a spája, ale práve to čo nás rozdeľuje, aby sme na základe rozdielu dozreli k jednote. Viete, kým najprv v elektrike nerozlíšite, že pri nabíjaní baterky plus máte dať na plus, mínus na mínus, tak si narobíte len škody a potom je neskoro hľadať chyby. žiaľ, v cirkvi robíme presný opak. pretože pri čítaní biblie miesto toho, aby v nás zavládol pokoj, nachádzame state o tom, ako... 

Pána chcú chytiť, zajať, strach apoštolov o osobu Ježiša, kedy Peter povedal..." Pane, to sa ti nesmie stať..." Mt 16,22. 

Posledná vec čo vám chcem napísať je, že robíme chybu, pretože texty písma vnímame ako romantický konflikt medzi dobrom a zlom, ako to môžeme vnímať v každej jednej kapitole každého evanjelia. Tým pádom nám uniká podstata vykupiteľskej hodnoty, ktorú pochopiteľne nedokážeme obsiahnuť. Skúste nad týmto trochu pouvažovať

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár