Pocit zbytočnosti V

Pridám na blog jeden článok, ktorý som ako komentár adresoval do jednej diskusii. Téma je približne na dobrej úrovni, aj keď sa tam často riešia pálčivé otázky, ale na druhej strane je dobré riešiť aj niečo takéto. 

Pán páter, keď som chodil do seminára, síce len rok, mali sme v ročníku takú špeciálnu skupinu, hovorili si beňovci. Pôsobili takým tajnýmm tajuplným dojmom, ale v podstate mi to bolo jedno. Niečo ako tajnostkári. Všetko chceli vedieť, o všetkom chceli byť informovaní, ale sám som ich nedokázal prečítať. Nevadí, neriešim, mám medzi nimi naozaj minimálne jedného človeka, na ktorého som sa vedel spoľahnúť, a mám veľmi dobré na neho spomienky.

Boli to čestní bohoslovci, aj keď ako všetci... nevyzretí. "Líšili sme sa podstatnými znakmi. Všetci sme si rovní, len podaktorí sme si rovnejší, to možno poznáte. 

Približne tam pravdepodobne bol kameň úrazu, kde v podstate boli nedotknuteľní. Správali sa dosť suverénne, aj keď musím povedať, že v nich som mal naozaj vzor. Boli veľmi sebavedomí, čo nie je na škodu, ale to bolo podľa mňa až príliš, ale dajme tomu, obdivoval som to na nich, ako niekto môže mať také silné sebavedomie, že možno v zárodku človek vie potlačiť v sebe niečo, s čím sa niekto normálne nevie poriadne vysporiadať, ale dajme tomu.

Ale o tom potom. Práve oni veľmi v obľube sa rozprávali o tom, ako sa dobre spovedať. Myslím si, že don Beňo a jeho "nasledovníci" a zvlášť veľmi citliví boli na tematiku ohľadom 6.božieho prikázania. Telesnej čistoty mali plné ústa, moralizovania taktiež, človek sa ich naozaj bál, priznám sa. 

Tuším že v spovedi bolo 6.božie prikázanie veľmi častá téma, kde naozaj zachádzali do extrémov. Spovedajúci sa, teda ludia, čo prichádzali na spoveď.... je jasné, že nik nepovie kto čo hovorí, to rozumiem, ale celá spoveď sa niesla v duchu, že alfa i omega všetkých hriechov je hriech proti čistote, stále spomínali len smilstvo, boli na to veľmi citliví. 

Spovedajúci boli často zahanbení, a mnohokrát znechutení, aj keď pochopiteľné nik nechcel a ani nemohol povedať niečo o spovedi. Tomu absolútne rozumiem. V podstate by to bol čin hodny exkomunikácie. Je to podľa vás normálne? Myslím si že nie. 

Často si poriadali akési ich seansy, kde ani nechcem povedať, bolo to pod plášťom strachu, neinformovanosti. V seminári beňovci mali časté porady. 

Keď som sa raz spýtal hlavného toho hnutia, ktorým toho času bol diakon, a bol duktor v seminári, povedal, že mali len také stretnutie. Takmer sa preriekol. 

Pýtam sa, že čo je na tom, keď patrí do nejakej skupiny. Osobne z tých ľudí som cítil veľký strach. Čo chcem povedať. Pán Boh vložil do človeka isté zákonitosti, týkajúce sa jeho telesnosti. V podstate všetko mimo plodenia je hriech. Ale tváriť sa, že toto je to najpodstatnejšie mi pripadá choré. 

Mnoho ľudí naozaj rieši existenčné záležitosti, kde im nikto z cirkvi nepodá pomocnú ruku. V princípe kňaza nezaujíma, či otec rodiny bude mať zajtra čo dať na obed svojim deťom. Viete toto je niečo, čo ma fascinuje na nás. Tá chorobná škrupula. Ohľadom tejto tematiky tvrdím to, aj keď nie zásadne, že takmer vždy najnebezpečnejší sú práve tí ľudia, ktorí denne chodia do kostola, denne prijímajú Eucharistiu, a páchajú iné morálne škody, ktoré si neuvedomujú, pretože si myslia, že to je normálne. 

Záverom poviem toľko. Toto si myslím že problém nie je vôbec dnešnej doby. A druhá vec. Ak teda má niekto problém napríklad s pornografiou, na to jestvuje možnosť, že predsa tam na tie stránky chodiť nebudem. Ak to niekoho predsa len láka, tak si predsa v nastavení počítača zvolím tú možnosť, aby mi tieto stránky zablokovalo automaticky, tak, že keď zvolím nejaké kľúčové slovo do googla, nezobrazí sa mi odkaz z daného servera. Myslím si, že tento systém blokácie hravo zvládne hocikto, kto je zavesený na počítačí. Toľko teda som chcel napísať na môj príspevok.

Zdieľaj článok na facebooku
65 odoberateľov

Komenty k článku