Ten význam je úplne iný. Tak ako sa modlíme a tak ako dym kadidla stúpa smerom hore (pochopiteľne) tak aj naša modlitba smeruje hore teda k Bohu.
Prvý znak zápalnej obety predsa priniesol Ábel, dym ktorého stúpal do nebies, zatiaľ čo zápalná obeta Kaina dym sa plazil po zemi, pretože Boh neprijal jeho obetu. Na druhej strane táto celkom isto nie pekná, hoci pravdivá biblická ilustrácia prekladá vnímanie dnešného človeka, ktorý neverí v Boha, ale verí že niečo existuje, teda niečo ako agnosticizmus.
To znamená, že taký človek je ešte horšie ako pohan, alebo ateista, pretože ateista aspoň je (mylne) presvedčený, že Boh neexistuje. Teda má nejakú vieru, ktorá je veľmi zvláštna, pretože verí v neexistenciu niečoho, čo on sám nevie dokázať a oháňa sa len zmyslovým poznaním.
Dnes vieme, že tento názor je celkom isto dávno prekonaný. Čo chcem povedať. To, že si robíme rozprávkovú knihu z biblie ma desí. O čo ale viac ma desí, a nie jeden krát som sa nad tým všetkým pozastavil a rozmýšľal je fakt, že v niektorých náboženských periodikách, alebo zamysleniach, čo som kedy počul, čo som čítal niečo ako mimobiblické čítanie a podobne, náboženskú beletriu je to, aspoň mne osobne sa to tak zdá, že doslova tam absentuje citovanie Písma Svätého, čo ja kladiem na piedestál hodnôt, od ktorého predsa všetko závisí, na čom musí byť postavená celá filozofia. Neviem si predstaviť, žeby som state biblické vnímal ako niečo, čomu nemusím veriť, nad čím sa nemusím pozastaviť, a podobne.
Áno, niektorí ľudia v dobrej viere prečítajú si ten vianočný príbeh o narodení Pána, kde je obkolesený pastiermi, anjelmi, ktorí spievajú, všetko je idylické, nehovoriac o tom, že Herodes začína ich prenasledovať a pokúsiť sa pozbaviť Kráľa kráľov. Je celkom možné, že v teda nejakej tej lyrickej, alebo poetickej forme to zaujme napríklad nie jedného ateistu, ktorý vo víre vianočného obdobia, možno hektického, plného príprav, možno v domácnosti, možno na pracovisku predsa len uzná, že naozaj je potrebné sa akosi skoncentrovať na niečo inšie, ako je materializmus, aj keď toto myslenie je skôr ojedinelé.
Neviem presne aké je zmýšľanie teda na druhej strane, pretože ako kresťan to vnímam úplne ináč. Nik nehovorí, že len veriaci majú patent na pravdu. Avšak to, aby som veci pochopil tak, ako je pravda, potrebujem naozaj niektoré milosti, ktoré sa nedajú obsiahnuť v tomto svete, a patria do sféry duchovného života, a pochádzajú teda zo sveta neviditeľného, presne ako sa to spomína v kréde, že Boh stvoril svet viditeľný, aj neviditeľný, a skrze neho bolo všetko stvorené. Ach, toto ale je už ťažká teológia, do ktorej sa ale nechcem púšťať, pretože viacmenej si myslím, že je zbytočné, najmä pre nízku znalosť problematiky, ktorú som načrtol.
A dnes pohodlne si myslíme, že predsa dáko bolo, dáko bude. Druhá vec. Keby sme šli do problematiky, naše náboženstvo práveže nemá z filozofického pohľadu, opakujem z filozofického pohľadu, nie z náboženského, duchovného, biblického rozmeru a podobne, teda z filozofického pohľadu nijaký význam. Potvrdzujú to state z pašii, kedy ľudia sa vysmievajú Pánovi odetému do plášťa, zbičovaného, tŕním korunovaného, ako dopĺňa prorok, že nemá krásy ani podoby, aby sme po ňom túžili... Iz 53,2. toto je ovocie filozofie, ktorá vyžaduje racionálne poznanie práve tam, kde racionálne pominulo. Práve preto v podstate najväčší filozofi sú pohania, počnúc naprieč spektrom gréckej filozofie až po einsteina ako osoby, Einstein ako aj Hawking sa mýlili, keď tvrdili, že kozmos vznikol bez pričinenia Boha.
Spomenul som záverom kohosi, nechcem sa opakovať, ale chcem sa zamyslieť. Mnoho vedcov má nejaké hodnoty a priority, ktorých sa chcem držať, alebo budem celý život v presvedčený o mojej neohrozenej a ničím nezatrasiteľnej pravde, akomsi patente, ktorý vlastním, a nepripustím iný názor. Je toto na niečo dobré, slúži to k niečomu? VIanoce sa pomaly chýlia ku koncu, ale to len pre toho, kto tie vianoce nechápe v plnom jeho rozsahu, ako naozaj sa to má chápať. Odpoveď si dajte sami za seba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár