Dnes bol celkom pekný deň, a teraz som bol na jednej cyklotúre, a zavítal som aj na návštevu. Pôvodne som neplánoval nikoho navštíviť, ale ako to býva, keď niekde idete, najlepšie je, keď nič vopred sa neplánuje, a predsa všetko dobre dopadne. človek keď nič neplánuje, obyčajne je to akési spontánne, také viac srdečné, a potom celkovo má z toho dobrý pocit.
Práve toto by som chcel zdôrazniť, že človek keď niečo spraví spontánne, že nie som nejako strojený vopred, nie je to nejako naplánované, nemusím sa neustále na niečo pripravovať, aby nakoniec ten efekt nebol taký, že človek stále robí len pod tlakom. Robím len na prianie a želanie niekoho druhého. Aj niečo chce vykonať, ale viac menej je to z povinnosti. Aj sa na to teší, ale na druhej strane ho to neťahá. Je to proste ako keď idete niekde na návštevu. Ste v podstate pozvaný, ste teda ohlásený, všetko teda v poriadku, ale vníma to proste ako povinnosť, ktorú si treba splniť.
Teda na jednej strane spraví to v podstate slobodne, na druhej strane, ľudovo povedané, je pritlačený k múru. Teda vníma na sebe, že teda má nejakú povinnosť, akýsi záväzok to splniť. Nič by sa nestalo, keby to aj nesplnil, ale vieme dobre, že predsa keď nie sme do ničoho tlačení, nie je pekné niekoho len tak obísť, nie je dobré proste sklamať akési očakávanie. Veď v konečnom dôsledku výsledok často býva príjemný, človeka taká návšteva poteší, zvlášť sa to deje pri ľuďoch, ktorí napríklad bývajú osamotení.
Deje sa to pri ľuďoch, ktorí napríklad pracujú hodne ďaleko od svojho domu, a taký človek predsa dobre vie, že môžeš byť akokoľvek zvyknutý napríklad na to, že nie si doma, že si v podstate nonstop v cudzom prostredí, že toto proste nie je to, čo môžeš nazvať, že si si zvykol, len jednoducho musíš si zvyknúť. Pretože dôvod, býva celkom prozaický, a to musíš si zvyknúť, nič inšie ti neostáva.
Chcel teda taký človek odísť dobrovoľne kdesi ďaleko? Zaiste nechcel, pretože ho neviedla túžba po akejsi bezhraničnej slobody, možno aj, ale to, že človek chce proste prežiť. Môže teda sa slobodne rozhodnúť, či ostane, alebo odíde, ale človek nie vždy má na výber, a práve táto predstava môže ľudí ničiť. Deštrukčne na nich pôsobiť v tom zmysle, že človek sa stane vyslovene otrokom toho druhého, ktorý mu sľúbi všetko možné, aj nemožné, a človek, keď chce zarobiť, častokrát na výber nemá.
A teda človek má slobodnú voľu, môžeš ísť kam v podstate len chceš. Na druhej strane aj musíš, lebo nemáš na výber, a v tom sa skrýva tajomstvo povinnosti, že teda právo ako také, právo na niečo pokiaľ človek vyžaduje nikdy nie je bez povinností. Na druhej strane by sme mohli polemizovať o tom, či jestvuje teda stopercentná možnosť slobodnej voľby, a či teda dokonalá slobodná voľba, dokonalá sloboda nie je v podstate nie že reálne, o to nejde, ale či sa nejedná o akúsi utópiu, teda niečo zdanlivo pekné, ale nereálne.
Teda predstava, že môžem si robiť čo chcem je celkom fajn, ale dokonalá sloboda ako taká je nereálne, práve preto je to utopistická predstava.
Záverom poviem toľko, že slobodná vôľa naozaj celkom reálne za istých podmienok deštrukčne pôsobí na toho človeka, ktorý si nedokáže rozkázať, ale zároveň nemusí mať len on na tom podiel viny. Človek sa častokrát samozrejme nie vždy, nielen vlastnou vinou dostane do akejsi slepej uličky, a to všetko je vina len preto, lebo mal mnohokrát na výber, ktorý nevedel nijako skorigovať a stráviť. Nevedel si proste v niečom rozkázať, na všetko napríklad je sám, a tam, kde teda chýba druhý názor, kde niekto neviem niečo kriticky posúdiť, sa človek častokrát môže celkom nepríjemne pomýliť. Napríklad aj človek o niečom stále musí v podstate rozhodovať sám, a je na všetko sám. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár