Toľko by som krátko sa vyjadril k tvojmu super článku, kde si sa v podstate nezmohol na nič, ale dajme tomu. Tebe sa venovať nebudem, nechce sa mi.
Dnes som bol v prírode, a vonku počujem blesky, dosť hrmelo, ale búrka ako taká bola veľmi krátka, pršalo. Ani to ma neodradilo, to bolo poobede, kedy som písal ešte moje predchádzajúce články, aby som sa predsa len nevybral do prírody na bicykel, moju obľúbenú činnosť, určite v lete veľmi potrebnú.
Vrátim sa ale k danej téme, či nás môže zničiť slobodná vôľa. Počiatok mojich myšlienok siaha do biblickej knihy Genezis, kde Pán dal človeku na výber, ale ten výber bol v podstate tajomný. Nechápem trochu, z akého dôvodu boli prví ľudia podrobení akejsi skúške. Teda nejesť ovocie zo stromu poznania dobra a zla. Keďže to považujem za fakt, že v istom zmysle jestvuje reálny predpoklad, že teda sa prehrešili nejakým priestupkom voči nejakému zákonu, v podstate dostali na výber. Buď si teda zvolí inú cestu, a bude niesť následky, alebo naďalej večne ostane v stave bez následku možnej smrti, ako to teda celkom isto bolo v pôvodnom božom pláne.
Zachádzam príliš to biblického bádania, ale v podstate mám to rád. Fascinuje ma to najmä preto, pretože pozorovaním tohoto sveta viem, že niečo naozaj za tým všetkým bude.
Ako teda píšem, je veľmi obtiažne pochopiť, čo všetko zahŕňa v sebe slobodná vôľa, pretože mi to pripadá, je to vplyvom filozofického štúdia, ako dvojsečná zbraň. Lenže pokiaľ filozofické štúdium ako také, nie je podopreté autoritou božieho slova a plošným skúmaním biblie, biblických statí, pretože si myslím, že je to základ, aby človek došiel k nejakému poznaniu, je táto filozofia celkom isto zbytočná. Človeka len mätie zbytočne, a výsledok je ten, že veľa filozofov je pevne presvedčených o jednak neexistencii života budúceho veku, a jednak duchovna ako takého, neexistencia Boha, a podobne, čo mne ako kresťanovi príde celkom isto ako absurdné, a chvala Pánovi, že Tomáš akvinský to usmernil na správnu cestu, a ako som sa dozvedel, je autorom krásnych piesní, ktoré používame aj pri liturgii do dnešného času.
Aj to je v istom zmysle dar, že človek čerpá z niečoho, čo pochádza z dávnych dôb, niečo prijíma slobodne, niečo chce podrobiť kritickému mysleniu, ale napriek tomu všetkému prichádza k záveru, že život, ktorý žije v takejto jednote, v takomto duchovnom položení, ho robí šťastným, privádza ho k radosti, že môže žiť pre nejaké vyššie ciele, méty.
Ako sa to prejavuje? Ja ako kresťan nevnímam svet z len toho materialistického chápania, aj keď som si bol vedomý, že som finančne veľmi postúpil. Práve v tomto človeka môže nie jeden krát opantať predstava, že všetko môžem, všetko mi patrí, ale nie je to pravda.
Záverom poviem asi toľko, že človek, ktorý sa nedokáže odosobniť ani od svojho úspechu, si ho vôbec nezaslúži. Asi toľko k slobodnej vôli.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár