V skratke napíšem v tomto článku, o čo mi išlo v mojom statusovom náhľade.
Ešte koncom minulého roku, pozeral som v telke, bolo to asi v sobotu zrána, doobeda, tak nejak... pamätám si ten deň veľmi živo a neviem prečo... preteky v lyžovaní, našu slávnu zjazdárku, či ako sa to volá. Naozaj super, a vonku bolo celkom príjemne. Bol som milo prekvapený, že v podstate koncom novembra, a dá sa povedať aj celý december bolo veľmi pekne.
Nikdy som si nebol býval niekedy pomyslel, že ešte do takmer dobre že nie štedrého dňa budem brázdiť ulice mojím elektrobicyklom, a snažím sa obmedzovať elektro pohon na minimum. Akurát včera som si bol preparkovať do lepšej garáže, síce trochu vzdialenejšej moje lamborghini, teda moju zjazdenú oktávečku, lebo momentálne teraz nemám kde jazdiť. No.
Vrátim sa k podstate veci. Ako som spomínal, koncom roka sa mi stala zaujímavá skutočnosť, nič vážne, nebudem to lyricko epicky rozoberať, ako to mám zvykom v nejakých úvahových myšlienkach, len poviem, nad čím premýšľam.
Pozeral som vtedy lyžovanie, a zrazu naozaj zrazu ma napadlo, idem do susednej dediny, pomodliť sa na hrob starých rodičov. Starký zomrel predminulého roku, teda koncom marca teraz bude tomu dva roky, o čom som sa zmienil toho času aj v statuse a starká zomrela minulého roku na prvý piatok v júni. Ešte štvrtok ju bol duchovný otec zaopatriť a piatok vo večerných hodinách tichúčko nás predišla do nebeskej vlasti. Ak mi časovo vydá, chodievam sa modliť pravda na cintorín, denne sa modlím ruženec na mnohé úmysly. Čo teda chcem povedať.
Náhlim sa bicyklom, bol som v meste a minul som budovu gymnázia, okolo ktorej je nutné prejsť, keď teda idem tade. Stretol som jedno dievča, poznáme sa z kostola. Podobá sa na Panenku Máriu. Presne ako by jej bolo dvojča
Oslovím ju spontánne, ahoj Janka, teba som sto rokov nevidel. Anjelský pohľad ma zarazil ešte viac, ako kedysi predtým, bol som hrozne natešený. Na sídlisku neďalekom, kde sa odohralo naše blízke stretnutie tretieho druhu som odohral sobáš, ešte v čase, kedy asi týždeň nato bolo vydané opätovné pozastavenie slávenia sv. omší.
Čo chcem povedať... Nevidel som ju dosť dlho, keď som robil kedysi ešte v katastrálnom úrade, zvykol som ju po omši odprevadiť. Bola dosť hlboko veriaca, čo mi veľmi imponovalo a imponuje mi to aj teraz. Je paradoxné,že síce som ju poznať poznal, nikdy som nad ňou nerozmýšľal. Znovu som precitol podobné pocity, ktoré som zažil toho času. Minule sa mi snívalo z bývalou. Mal som veľmi zlé pocity ale z toho stavu som sa dostal, a nechýba mi vôbec, hoci z nej som sa dostával pekne dlho. Tuším že to trvalo dva alebo tri roky, a bolo to pre mňa citovo mimoriadne nepríjemné obdobie, kde sa vo mne zlievali všetky pocity do jedného.
Našťastie som realista, a viem, že sú situácie, ktorými si človek pravdepodobne musí prejsť. Neviem na ňu nájsť kontakt. Nik si ju nepamätá, a hoci som ju stretol v meste, nie som si istý, či tu vôbec je. Ach. Už som zistil čo to znamená, hľadať dievča bez adresy bez mena
Záverom mojej nočnej reflexie by som chcel povedať asi toľko. V živote sa stáva celkom paradoxne, že niečo musíš zanechať, aby si našiel niečo nové. na niečo musíš možno časom zabudnúť, aby si sa na to možno v príhodnej chvíli, možno aj po rokoch dokázal rozpamätať s takými alebo podobnými pocitmi, ako si zažíval onoho času. Musíš niekoho stratiť, aby si našiel niečo, čo budeš nutne z povahy veci považovať za poklad nevyčísliteľnej ceny a hodnoty.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
18sweetcat18
14. 1.januára 2021 22:25
Nedá mi neokomentovat aj toto... Nie vždy keď sa dejú nejaké náhody pri človeku to znamená že je ten pravý hneď... možno sa máš niečo len poučiť od toho človeka alebo on od teba takýchto náhod som ja mala teda,a tie symboliky ach.takze moc dopredu neplanuj.ale držím palce.
Napíš svoj komentár