Pridal som komentár do jednej diskusie.

Filozoficky aj biblicky sa to dá bez problémov poprieť. Takí ľudia ťa len zatláčajú hlbšie. Nedovolia rozvinúť všetok potenciál, ktorý máš v sebe, a takto zbytočne strácaš čas kamarát môj. K sebarealizácii ti takíto ľudia nepomôžu, a sú maximálne nepoužiteľní k ničomu, pretože ich osobná uzavretosť do seba, koncentrovanie sa na svoje egoistické maniere, zloba ktorá z nich vyžarovala pre slaboduchých je niečo príťažlivé. 

Pre človeka ktorý vie, že materializmus so všetkým čo ťa obklopuje ťa nemôže dokonale nasýtiť, je schopný toho človeka odmietnuť. A necítiť ku nemu nič. Takto len zbytočne strácaš čas. O nič nejde. Mnohých ľudí priťahuje pocit byť v spoločnosti ľudí, ktorí ťa neustále odmietajú. 

Tu nejde o nejaké nanucovanie, proste ten pocit sa nedá vysvetliť. Človeka láka zakázané ovocie, ktoré najviac chutí.... a práve aj v tomto ponímaní je to pravda. Čím skôr sa ale presvedčíš o opaku, tým lepšie pre teba. Preto je veriacim ľuďom ľahšie prijať a pochopiť nezrovnalosti v živote ako presvedčenému ateistovi, ktorý cíti beznádej života po opustení všetkého, čo mal v živote tak rád. 

Ver mi je to tak. A často sila jedine viery v Boha ti pomôže prežiť, aj keby si bol sám na všetko. Nijaká sila vedomia ti nepomôže, lebo to je ohraničené tvojím životom a smrťou, ktorá to všetko ukončí. Kresťanské ponímanie mi dodáva odvahy, že človek má predsa svoju dôstojnosť, a predsa si v niečom jedinečný, hoci uznanie nedostaneš od človeka, od ktorého to potrebuješ počuť najviac. 

Práve preto človek vedome prehliada dobrých ľudí pri sebe (nanešťastie to musíme pravdivo skonštatovať, že toto sa naozaj stáva) a neváži si ich blízkosť. 

S tým potom častokrát súvisí napríklad depresívne stavy. S tým súvisí napríklad aj úzkosť, ktorú človek neopodstatne pociťuje. Kedy človek sa napríklad vracia neustále do minulosti, a nenechá rozkvitnúť práve to, čo sa deje v prítomnosti. A preto človek niekedy človek naozaj upadne do akejsi depresie, kedy všetko vidí v zlom svetle, bez akejkoľvek prespektívy na dobro. Aj by človek chcel, ale nedá sa. Treba sa naozaj takýchto ľudí zbaviť zo svojho okolia a čím skôr človek takéto spoločenstvo opustí, tým lepšie pre neho.

Je častokrát na nich dokonca nepríjemný, hoci naozaj na to nemá najmenší dôvod. Odmieta všetko to dobré, čo by mohol prijať, napriek tomu sa správa tak, ako sa správa. Pretože si to "môže dovoliť". 

Pri iných vie, že možností na výber nemá, preto sa správa presne opačne. Skúša čo to dá. Keby som toto nezažil na vlastnej koži, možno by som neuveril. 

Vie, že nebude úspešný, napriek tomu ide do toho celou svojou energiou- to je dôkaz toho, že človek, ktorý sa venuje nesprávnym ľuďom, mrhá zbytočne svojím potenciálom, ktorý mohol zužitkovať inak, a napokon takto mrhá časom a ničí seba. Skús sa nad tým zamyslieť. Práve preto v kresťanstve, keď si otvorím bibliu nájdem minimálne slová útechy, ktoré keď prijmeš také aké sú, oslobodia ťa od všetkého, čo ťa zaťažovalo a budeš vedieť prijať všetko to, čo si odmietal roky. Ver mi, takto to funguje.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár