Nadväzujem teraz v tomto mojom článku na mahmutov blog, v ktorom sa zamýšľa o nevyhnutnosti poznania seba samého a podobne.

Poznaj seba samého je motivačný názor, kde samozrejme ak niekto v tomto je dobrý, a má možnosť pozdvihnúť kohosi na dôstojnú úroveň, robí samozrejme pre spoločnosť v ktorej sa nachádza, prirodzene veľmi dobre. V tomto mojom blogu sa teda budem zamýšľať nad tým, či je nevyhnutné poznať seba samého, a neviem presne či sa mi to zmestí len do jedného blogu. O čo teda ide zmienim sa v riadkoch nižšie.

Jestvuje teda mnoho príčin, jednak zdanlivých, ktoré možno ešte len na nás čakajú, a reálnych, v ktorých sa aktuálne nachádzame, a minulých, či dobré, alebo menej dobré, ktoré sme čiastočne, alebo úplne prekonali, aj keď to je len akýsi uhol pohľadu, na základe ktorých človek vidí, alebo nevidí perspektívu v lepšom, do budúcnosti. Hádam teda netreba menovať to, že ešte doposiaľ reálne neprekonaná celosvetová kríza v hospodárskom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, finančnom, neposlednom rade aj mravného úpadku je toho predsa radikálnym ukazovateľom, a v dohľadnej dobre napríklad nevidím riešenie a nápravu v týchto medziach, ktoré som v tomto odstavci vymenoval.  

Ako príklad by som uviedol napríklad skúsenosť zo školy, že teda skúste sa opýtať jednotkára, dvojkára, kde sa napríklad vidí, alebo lepšie povedané, v čom by osobne chcel popracovať na tom, kde je, či sa chce neustále zlepšovať a inovovať v nejakom nasledujúcom procese diania vnútornej sebarealizácie, potreby zlepšovať sa, potreby motivovať sa k lepšiemu výsledku bez ohľadu na to, či bude ďalej si napríklad úspešne alebo neúspešne hľadať si prácu, alebo trebárs pokračovať vo vzdelaní na inej škole a podobne.

Ešte obyčajne nevie, pretože jeho myslenie je analogicky obmedzené. Byť niečo analogicky obmedzené znamená, že vytvára si akýsi logický postup ktorým argumentuje na základe podobnosti medzi dvoma vecami. A najčastejšie v tomto prípade je to škola a školské prostredie, ktoré ho samozrejme formuje, a potom je to samozrejme domáce prostredie, z ktorého vychádza. Teda domáce prostredie z ktorého vychádza prvotne, a školské prostredie, alebo vonkajšie prostredie, do ktorého vstupuje, podobne pracovné v neskoršej fáze, do ktorého vstupuje, a teda zisťuje akúsi podobnosť medzi tým, čo reálne zažil, čo si len myslel, čo sa len učil, a či to má alebo nemá hlbší význam.

Obyčajne taký človek ešte nemá moc skúseností, a môže samozrejme rozprávať len z toho, čo doteraz napríklad zažil, aké má školské skúsenosti, pretože druhú realitu ešte nepoznal.

Nepoznal presne v tomto kontexte som ešte v danom čase ani ja, pretože som si myslel, že keď človek sa dobre učí, je to devíza do budúcnosti, že v budúcnosti mi bude alebo môže aspoň čiastočne byť oplatená snaha zo školských lavíc, že to, nielen čomu som sa reálne naučil, ale tej sebadisciplíne keď človek zasvätí svoj život, a vytrvalosti, práve v tomto môže dosiahnuť isté dobré a pozitívne výsledky, ktoré bude veľmi úspešne motivovať ho na ceste k ďalšiemu osobnostnému rastu a podobne by som mohol menovať takto viac ešte. Čo k tomu chcem dodať.

Či som sa mýlil v danom kontexte a spojitosti, alebo nie, odpovedať s určitosťou neviem, pretože vidím aj klady, aj zápory, som predovšetkým kritický realista, ktorý teda nutne vychádza pri svojich poznatkoch z prežitej reality, ktorú vidí okolo seba, čo konkrétne sa udialo, analyzujem si isté prežité udalosti, a vyvodzujem z nich dôsledky.

 A vidím proste, že jestvuje mnoho príčin, prečo zanechať nejaké myslenie, a vydať sa inou cestou, a takto nevyhnutne poznám seba samého. Poznám seba samého, ale nie v tom kontexte, ako som sa to napríklad učil od iných, kde bolo klamstvo, pretvárka, kde to nebolo skutočné a autentické, kde sa proste zakrývalo mnoho nedostatkov, na ktorých bolo treba pracovať, pozdvihnúť toho človeka na dôstojnú úroveň, a nie zhodiť ho a zdegradovať, kde sa len dá. Je toto proste riešenie? podľa mňa určite v tej poslednej, ako človeka treba pozdvihnúť morálne na úroveň, aby sa nadýchol a žil. Aby sa rozvíjal. Verím v dobro každého človeka, a keď poviem každého, myslím to naozaj vážne.

Záverom môjho článku spomeniem možno toto. Nestačí len poznať seba samého, je potrebné, a prirodzené, aby sa prekonali bariéry medzi ľuďmi, ktoré znamenajú neschopnosť priblížiť sa jeden k druhému a nedať mu priestor a šancu na sebarealizáciu nielen tam, kde to on nutne potrebuje, lebo si to myslí, ale kde je to skutočne potrebné. 



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár