Obávam sa že duša sa nemôže vrátiť do akéhosi vesmíru. Vesmír totiž je konkrétne miesto, ktoré sa rozpína, je pravdepodobne konečné. To, že vesmír je nekonečný je prekonaná teoria, ktorá je nepravdivá. To s týmto nemá nič celkom isto spoločné. Boh nestvoril vesmír, aby nejaká duša sa tam potulovala, je to predsa číry nezmysel.
Nikde v biblii sa nevyzdvihujú nejaké prírodné úkazy vďaka ktorým sa môže formovať nejakým spôsobom naše vedomie, ktoré má dospieť do nejakého bodu, v ktorom spoznáme všetci pravdu. To je nezmysel. To, čo je raz stvorené, má predsa nejakého pôvodcu.
Naše poznanie nie je obmedzené, je však istým spôsbom ohraničené na niečo, čo je potrebné pochopiť, a čo nie je potrebné pochopiť, tam sa tomu priestor predsa nedáv
Duša sa nemôže vracať do vesmíru, pretože z vesmíru duša nepovstala. Boh vdýchol pri počatí nesmrteľnú dušu, ktorá po smrti tela sa ku nemu vracia nazad. To sa dá síce ťažko overiť, ale to je naša viera.
Viera nie je rozumom dokázaná, a práve preto sa nedá len tak ľahko vyvrátiť.
Nakoľko sa profesionálne mnohokrát stretávam s telami, ktoré teda už zomreli (mŕtvi ľudia) odovzdanie duše (do rúk Boha, nie vesmíru a neviem čoho) je celkom logické. Načo by išla do vesmíru? Tam nemá čo robiť.
Duša nie je pre človeka preto, aby niekde blúdila, ale aby spočinula v nejakom stave. Najprv bola v stave telesnom, kde naše telo je predsa sídlom nesmrteľnej duše, a po smrti ide pred Boha. Ja tomu verím.
Bol som v okamihu smrti pri oboch mojich starých rodičov, a som na stopercent presvedčený, že biblia hovorí o tom pravdu. Pokiaľ ty máš iné poznanie, ja ti ho neberiem, ale to čo píšeš sú bludy. Ak niekto mi chce oponovať, že predsa nebude veriť v niečo kresťanské, nemusí veriť. Mne to neumenšuje na mojej viere a mojom presvedčení, ktorá vo mne vytvára pocit akéhosi pokoja, pocit bezpečia.
A práve pocit bezpečia a pokoja, akejsi vnútornej duševnej pohody je niečo, čo nie každý ateista dokáže zažiť. Tým nikomu nechcem upierať to, či verí, alebo neverí. Ja si ľudí vážim bez rozdielu náboženstva, pretože sa snažím detekovať človeka na základe nielen jeho postojov, ale vo všeobecnosti, či je normálny, alebo či je menej normálny, teda jeho správania má značké odchýlky od normálu. Tým nehovorím, že teda automaticky niekoho mám za blbca. Isto nie.
Ľudské telo pri okamihu smrti vyzerá uplne inak ako za živa. Na nerozoznanie prakticky. Dokazuje to biblická stať o vzkriesení Lazára. kedy ležal lazár už 4 dni v hrobe, a jeho telo už páchlo. Ľahko dokázateľné, je to pravda. Biblia má vo všetko pravdu. Keď mu sestra vyšla v ústrety, privítala ho týmito slovami. Pane Pane, keby si bol tu, môj brat by nebol umrel. Práve Ježiš si "vyčkal" na ten čarovný okamih, kedy mŕtvy nejaví nijaké známky prejavov života, proste nič. Kedy začne rozklad. A predsa Kristus ho svojou božskou mocou vzkriesil z mŕtvych. Kde bola duša Lazára, ťažko povedať. To nevie nik. Jedno je isté. Pri skúmaní týchto záležitostí opri sa o bibliu, nájdeš tam veľa dobrého.
Záverom článku by som povedal ešte niekoľko krátkych viet. Sú medzi nami, celkom prirodzene, niektorí ľudia, a nie je ich málo, ktorí proste prekonali niečo mimoriadne ťažké, také, ktoré cítia len oni sami, proste prežili veľmi náročnú skúsenosť, a nebudú nikomu vešať na nos, čo všetko prežili, čím všetkým si prešli, alebo ešte aktuálne prechádzajú, a nechcú to riešiť sami. Chcú sa proste odovzdať do vôle Najvyššieho, nech sa stane jeho vôľa.
Toto je level, ktorému málokto pochopí, a práve preto mnohí ľudia, hoci sú obklopení dostatkom materializmu, nie sú predsa šťastní, a teda všetko len predstierajú. To, v akom stave naozaj sú, posudzovať nebudem, a ani nechcem, je to na každom. Ja môžem odkázať len moje tradičné, čo robím v podstate v mojom každom jednom článku. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár