Niečo teda si prečítam na internete, nikdy to nezdieľam, nemal som ale na druhej strane možnosť sa k tomu vyjadriť, ale práve pridávam moje zamyslenie tu.

Pôvodne to robím tak, že keď vedieme nejakú online diskusiu, ktorú mám rád, mám rád proste vyjadrovať sa na niečo, v čom môžem použiť jednak biblické poznatky, nejaké životné skúsenosti a podobne, a jednak niečo, čo som napríklad v bežnom reálnom živote zažil, pretože svedectvo je naozaj na nezaplatenie. Radšej sa naozaj niečomu priučím, ako to bolo, čo z toho si môžem teda zobrať ako poučenie, aby možno som ja osobne nespravil podobnú chybu, pričom snažím sa držať v nejakom úzadí, aby som dokázal vnímať ešte tú citlivosť medzi dobrom a zlom.

Môj ďalší postreh pramení z citátu, ktorý znie takto. Zapísal som si ho aj do i phonu do poznámok, cez týždeň nemal som čas sa tomu naozaj venovať, a preto som si to nechal práve na teraz nedeľu večer. Znie ten citát teda takto, citujem :

..."skutočne bohatý človek je ten, kto je vrchovate šťastný s tým, čo má, ak tým vie ako nástrojom poslúžiť k večnému šťastiu iných okolo...." Trochu je to komplikované, to priznávam, a o čo teda ide, sa pokúsim zmieniť v nasledujúcich riadkoch.

Vieme dobre, ako píšem v nadpise, že vo svete prebieha neustály boj medzi dobrom a zlom. To, čo som niekedy nerozumel, prečo spisovatelia ho neustále vyobrazujú vo svojich literárnych dielach, s čím vlastne bojujú, kto konkrétne sú ich nepriatelia, dobre to teda vnímame a všímame si predovšetkým v súčasnosti, aký veľký dokáže byť rozpor medzi dobrom a zlom, ako často spomínam v jeho najrozmanitejšej a najrozličnejšej podobne.

Tieto dva pojmy posledne menované nespomínam nadarmo, jedná sa o akési expresívne vyjadrenia, ktoré viacmenej o vyjadrujú isté hranice. A vieme že hranica medzi konaním dobra a konaním zla je veľmi tenká. Čosi som sa o tomto zmieňoval napríklad v niekoľkých blogoch, kde som spomínal rozpor medzi duchovým a hmotným bohatstvom, morálny rozpor medzi dobrom a zlom, alebo keď som sa zamýšľal, či sa dá dobrom konať zlo, alebo zlom konať dobro, či existuje dokonalé šťastie, a podobne. Na tieto témy som sa vyjadroval veľmi veľa krát, a považujem to za potrebné, a vysvetlím teraz že prečo.

Vidíme, že súčasný svet je naozaj plný individualít, ktorí veľmi pohŕdajú napríklad ľudskou prácou. Akurát som zhliadol napríklad na internete plagát, ktorý držal istý človek, že dostal byt, za ktorý by som si ja ( ako každý ostatný občan) nikdy nenašetril, a on ho dostal od svojho strýka.

Prirodzene, mnohým to v diskusii samozrejme nedalo, a začali sa húfne vyjadrovať k danej problematike. Ostal som voči tomu viacmenej chladný, a ako pracovitý človek ktorý si ctí isté životné priority dobre viem, že to, čo dokážem niečo vlastnými rukami je jedna vec, a to, čo človek dostane je vec druhá.

To, čo si dovoliť nemôžem, o tom nesnívam. Je to zbytočné. Jestvuje predpoklad, že človek, ktorý je trpezlivý, a naozaj na sebe maká, odopiera si, raz to niečo vytúžené, čo chce, dosiahne. Presne, ako hovoria tie známe biblické slová, našťastie zľudovené, teda osvojili si ho takmer všetci, že kto hľadá, ten nájde. Alebo trpezlivosť ruže prináša. Alebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. A práve posledne menované súvisí s rozporom a tenkou hranicou medzi konaním dobra a zla.

Pádne sa na druhej strane domnievam, že zlé pazúry chcú stále, aby človek neustále len závidel, a nedokázal sa tešiť z niečoho, čo má a nadobudol.

Práve preto bohatí budú neustále súperiť o to, kto získa niečoho viac, avšak dokáže to užiť pri plnom zdraví a užívaní rozumu to všetko? Na to prakticky sa nedbá. o čo teda ide.

Domnievam sa pádne, že pokiaľ si nevytvoríme cit preto, že potrebujeme v prvom rade pokojne pracovať, a tak jesť svoj chlieb, ako to odkazuje sv. Pavol vo svojom liste, teda... pokojne, nestarať sa o niečo, do čoho ma nič, vždy budeme plní nepokoja. Dnes chceme motorku, zajtra auto. O nejaký čas nám to nevyhovujeme, a chceme niečo lepšie, niečo silnejšie. Áno, aj ja pokukujem momentálne po niečom lepšom, ale beriem to jedine v tom technickom zmysle, že možno je najvyšší čas vymeniť vec, nehmotnú, na ktorej mi aj tak nezáleží (v tomto prípade automobil) za niečo kvalitnejšie, pričom ľudsky mi je totálne jedno, na čom veziem môj ctený zadok.

Záverom môjho článku odkazujem ešte na jednu vec. Robím to v zmysle, že veci, sú na užívanie, ale ľudia sú na milovanie. A pokiaľ si tieto dve veci nesprávne zameníme, spôsobí to v nás jedine zmätok a dezorientáciu v čase a priestore. V tomto konkrétne ja osobne vnímam rozpor medzi dobrom a zlom (ktoré sa prejavuje v konaní)

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár