Pridal by som teraz na sklonku tohoto sobotného dňa teda druhú časť článku, ktorá teda pojednáva o tom, či sa dá mladosť užiť.

Nad mnohými záležitosťami som rozmýšľal, keď som bol na turistike. Bolo mi celkom fajn. Zajedol som si z lesných malín, ktoré boli zovšadiaľ hory, a veľmi príjemne to rozvoniavalo. Bolo to naozaj super. Keďže som milovník prírody, vyňal som telefón, a spravil som si pár záberov. Bolo krátko pred ôsmou hodinou večer, a proste tá obloha sa nedala neodfotiť. 

Mnohí majú na mysli, či sa dá mladosť užiť, len pod pojmom pestrých a bujarých osláv, ktoré nemajú konca kraja. Je pravda, že niektorých zábav som sa zúčastnil, a bolo to naozaj fantastické. Keďže našťastie nepijem, pretože skúsenosť predsa ma učí práve tomu, že nikdy neviem, kedy sadnem za volant, mám teda o výhodu viac, a to takú, že teda viem sa zabaviť aj bez nejakého alkoholu, tak aby som na to spomínal dobre. Aj keď sa žartom zvykne hovoriť, že najlepšia zábava je taká, na ktorú si nič nepamätáš. Sčasti to môže pripomínať nelogické, veď ako môže byť dobrá zábava, kde si teda nič nemôžeš neskoršie vybaviť v pamäti. Samozrejme vieme všetci veľmi dobre, o čom som sa chcel teda zmieniť, a niektorí to teda radi berú doslovne. 

Ja niečo podobné nemám rád. Mojím heslom nie je využiť všetko vo svoj prospech, a teda týmto heslom nie jeden človek sa zvykne proste tak aj riadiť. Všetko berieme totiž individuálne, že teda čo všetko z toho budem mať ja. Táto celkom isto záludná otázka poplietla hlavy naozaj mnohým múdrym ľuďom, ktorí sa naozaj nechali zviesť cestou hmotných statkov, chcel som povedať rezerv, keďže táto tematika koluje na nete, v médiách už dlhšiu dobu, ale to som chcel spomenúť viacmenej tak ironicky, alebo alegoricky.

A práve tu je tá chyba, kedy všetko chceme využiť vo svoj prospech. Proste mi to pripadá niečo na spôsob, kedy človek je vyhladovený, hladný, áno, podal nejaký výkon, to je v poriadku, a teda ide sa občerstviť, ide sa najesť, čo prirodzene patrí k základným pudom človeka. Normálne vec. Od zvierat teda sa líšime v tej podstatnej vlastnosti, že jedine človek na rozdiel od zvieraťa stravovanie, jedenie teda povýšil na slávnosť. Zviera teda nerieši, či jeho stravovanie má nejakú kultúru alebo úroveň.

Nie jeden krát som sa pristihol pri tom, ako som rozmýšľal (viem, číta sa to možno čudne) ale nie nadarmo som to spomenul, že teda či som si aj ja užil mladosť, teda obdobie do tej povestnej tridsiatky, čo konkrétne možno som zanedbal, alebo nezanedbal, ako som využil teda všetky možné dostupné prostriedky, čím som sa všetkému priučil, čo všetko som umožnil sebe na nejaký osobnostný rast, kariérny, a podobne.

Záverom poviem toľko, že neľutujem nič z toho, aj keď možno mohol som teoreticky dosiahnuť viac. Mohol som sa posunúť ešte niekam vyššie, ale napríklad dnes som rozmýšľal nad tým, že aj tak je všetko tak, ako má byť. Naším problémom sa možno stáva azda to, že mnohé veci nevieme, alebo lepšie povedané nedokážeme prijať také aké sú, a práve preto, ako niektorí nevyrovnaní ľudia potrebujú nejaké silné zážitky, ktoré v nich budú možno rezonovať dlhšiu dobu. Nech sa vám darí. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár