Opätovne si položím presne takú istú otázku, ako som si položil v mojom predchádzajúcom článku, a síce. Vybrali by sme si prácu s menším platom, ale nenáročnú a menej zodpovedností, alebo veľmi náročnú s veľkým obnosom peňazí, a podobne. Ako teda na tom sme, a čo to pre nás môže v konečnom dôsledku znamenať?
Azda všetci sa zhodneme, že v živote musíme sa držať určitých písaných alebo nepísaných noriem, princípov, ktoré určujú smer nášho života. Azda len veľmi lenivý človek, ktorý žije zo dňa na deň, a že dáko bolo dáko bude, sa nebude zaoberať tematikou budúcich dní. Zaoberať sa budúcnosťou v perspektíve je možné len vtedy, ak si dobre zhodnotím môj život, moju prácu, moje bytie, vlastne dá sa povedať moje úplné všetko, čo som prežil doteraz, teda do určitého časového trvania, do určitého času, čo som možno buď mal v pláne, alebo som v pláne azda nemal. Napríklad človek si môže položiť niekoľko mimoriadne dôležitých otázok ohľadom svojej osoby, niečo ako takéto.
Či sa niečo naozaj také čosi vyskytlo znenazdajky, či som niečo musel riešiť neplánované, či sa niečo naozaj dramaticky zmenilo, s čím som azda ani náhodou nepočítal, alebo s čím som azda aj počítal v akejsi teoretickej rovine, ale natoľko ma to nakoniec prekvapilo, že naozaj som bol z toho takpoviediac mierne vykoľajený, a trvalo mi dlhšie, kým mi to hlavou všetko prejde, kým sa to urovná do akéhosi pôvodného stavu.
Práve mnohí sa dajú možno zlákať platom, ale vyslovene na tú prácu nemajú ani preddispozície. Určite sa dá naučiť všetko. Keď si pomyslím na seba, v koľkých robotách som pracoval, kde všade som čo všetko skúšal, do čoho všetkého som sa pustil, tak musím povedať, že veľmi som cítil v sebe akúsi Božiu pomoc, ktorá mi naozaj pomáhala, a kde som cítil vedenie, keď som bol na viaceré veci akýsi osamotený, opustený a sám.
Viacerí, a to je práve ten paradox, nemyslíme na to, či máme naozaj ako som spomínal, tie osobné, alebo iné predpoklady na jednak prácu, pracovné zaradenie, náročnosť a iné kritériá, a podobne. Obyčajne si povedome každý chce vybrať s lepším platom, možno sa človek spočiatku aj obáva, či to zvládne, možno od toho pôvodného aj upustí, možno sa zľakne, ako sa aj mne veľakrát stalo. Keď som mal na výber, a radšej som šiel do práce, kde som dostal menej, ale pracoval som dlhšie, nie perspektívnejšie, ale proste trvalo to o čosi viac, ako inam, kde som mohol dostať inšie peniaze. Mne naozaj v danom momente nešlo o peniaze, ale o čo mi išlo, aby som proste áno, zarobil, aby som bol trochu šťastnejší, spokojnejší, kľudnejší, a teda hoci si nenavyberáme, a môžeme byť radi, že niečo vobec máme. Práve takýchto mojich stanovených kritérii a parametrov, tohoto som sa ja osobne držal.
A mnohí z nás majú veľké oči, ale nevedia niekedy nič. Len síce chcú, ale nevedia ako na to. Preto človek obyčajne po prvom nezdare skončí, skončí frustrovaný, nadáva, má milión výhovoriek, prečo sa niečo nedá, miesto toho, aby sme hľadali spôsob, ako sa niečo dá. Ja som kedysi bol podobne natom.
Čo ale chcem povedať, a to bude záverečný odsek tohoto blogu je ten, že niekedy aj odmietnutie a niečo neprijatie má pre nás význam, ktorý nás za určitých okolností môže posunúť kdesi. Možno tá chyba je niečo, čo potom budeme mať na pamäti, a na novom mieste a pôsobisku sa naozaj vyvarujeme jej jednak, a jednak budeme cítiť, že kdesi po čase, možno aj po roku, alebo aj po rokoch, predsa len sme sa niekde pohli, hoci to nešlo celkom podľa našich plánov a predstáv, a neboli sme spočiatku z toho nadšení. Čo ty nato?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár