Tovolím si teda tvrdiť, že to, čo konkrétne spomína tento Váš príspevok, ktorý ste odniekiaľ prevzali, je síce praktický, a správny, ale teologicky, ani filozoficky, ani antropologicky je veľmi mylný, klamlivý, a v celom kontexte zlý.
Pokúsim sa vám to povedať v skratke, aby som sa nerozpisoval.
Je príliš veľa talentov, ktoré máte aj okolo seba, ale nevzhliadnete k nim ani za života nie to ešte po smrti. Keď zomrie, poviete si... chudák, zomrel. No dobre, a teraz čo. Kto potrebuje pamiatku koho? Potrebujete cintorín, aby ste si sprítomňovali niekoho dávno zosnulého? Potrebujete chodiť na cintorín?
Jediné, /aj keď nemám rád pojmy, ktoré vyjadrujú nejaké absolútno, ale dajme tomu/ čo potrebujeme, je to, aby predsa vy ako človek, ste boli harmonicky vyrovnaná bytosť, ktorá bola stvárnená na boží obraz, ktorý žije v danom čase a priestore, a žije obyčajným životom.
A to či niekto na mňa bude spomínať, mi bude v danom kontexte, keď už žiť predsa raz nebude, celkom isto ukradnuté. Teda darmo vám dajú tony kvetov na hrob, keď za života si vás nik nevšimne.
Realita dneška. To nemá nič spoločné s chamtivosťou, ako zakončujete tento príbeh. Som si predsa celkom istý, že aj chamtivosť a zlo v akejkoľvek podobe neslúži vždy a vždy na deštrukčné hodnotenie človeka. Kedysi som sa predsa v mojich veľa blogoch zamyslel pomerne často nad tým, že či teda zlo a dobro, ako vzájomné kontrasty, ktoré sú priam nevyhnutnou súčasťou tohoto života si navzájom slúžia predsa len k napleniu a uspokojeniu, kedy to všetko smeruje k dobru, ale záleží, z akého uhla pohľadu sa na to pozeráte.
Záleží na tom, či sa človek dokáže v k lepšiemu obrátiť, alebo, použijem pojem z minula, zase zostane staticky stáť na jednom mieste v akejsi povestnej nečinnosti, bude si myslieť, že všetko takto má byť, bude naplnený pesimizmom, smútkom, že predsa jemu sa nedá už nijako pomôcť, a takto si bude v podstate vytvárať len nepriateľov. Alebo proste tí ľudia zvážia to, čo som zvážil a zvažoval aj ja, že proste nemá zmysel zotrvať pri niekom, z ktorého nič nečerpám, ktorý ma prakticky len vyčerpáva, neposkytne ti nič obohacujúce, nestojí o tvoju prítomnosť, a takto by sme predsa mohli menovať ďalej.
Čo teda si myslím ja. Predsa človek, ktorý je naplnený Duchom Svätým si je vedomý slabosti, že je závislý na materializme.
Ale stačí, aby vy ako kresťan ste mu ukázali inakosť života.
Vezmite do náručia malé dieťa, a pochopíte, čo povedal Kristus..." ak nebudete ako deti, nevojdete do kráľovstva božieho..." Mt 18,3. zZavolajte hneď teraz... nie zajtra, ani pozajtra, ani ráno, ano večer, proste teraz, lebo možno o hodinu bude celkom isto na inom mieste, niekde inde sa presunie, a bude ti to určite ľuto... nejakému kamarátovi a kamarátke. povedzte že ich máte radi.
Navrhnite im stretnutie v parku a buďte v prítomnosti jeden druhého aj dve hodiny. Je jedno či ste kňaz, alebo nie. Ide o blízkosť človeka, ktorú v sebe nedokáže pudovo nikto poprieť, je to proste nepopierateľné. V poslednej dobe intenzívne trénujem v posilovni, a hodlám v tom pokračovať minimálne dovtedy, pokiaľ udrú prvé mrazy, pretože sa nachádza v prírode, potom sa posnažím zmeniť len formu.
Povedzte niekomu, ako dobre vám bolo v tej krátkej chvíli na prechádzke. Žite s tých pocitov a dojmov čo najdlhšie.
Buďte emotívny a nepopierajte v sebe pudové zložky osobnosti. Človek, konkrétne poviem, ty ja, predsa celkom zaiste potrebuje pri sebe niekoho, kto mu rozumie, a môže to byť jeho najlepší priateľ, nemusí to nutne byť jeho životný partner a partnerka.
Ukážte takému človeku svet z inej perspektívy. Choďte do nejakej reštaurácie, ale prežehnajte sa ako kresťan pred jedlom. V nijakom prípade nevynímajte a nepopierajte v sebe duchovnú zložku osobnosti, hoci nemusíte sa nutne modliť pred jedlom celé litánie. Stačí znak kríža za dve sekundy, a už vás to bude celkom isto premieňať k lepšiemu, čo je nespochybniteľná pravda, pretože toto všetko ešte nikomu z nás nemohlo ublížiť.
Uvidíte, že ten svätý znak kríža na profánnom mieste môže ešte viac prehĺbiť vieru toho, ktorý predtým veľmi pochyboval, a bol v nejakej beznádeji, smútku, a možno zvažoval všeličo možné.
Cez vás bude pôsobiť Duch Svätý. Spôsobíte komplexnú zmenu osobnosti k lepšiemu, kto pociťoval smútok, sa bude tešiť. Všetko zlé sa môže obrátiť na dobré v tom zmysle, že budete plne sústredení na konanie dobra, šírenie pozitívnych myšlienok.
Vezmite si ruženec a modlite sa ho po zrnkách aj v parku, prírode, aj medzi ľuďmi na pláži kdesi. Nik nebude na vás zazerať, a Boh na vás vzhliadne z neba. Budete takto aktívne posväcovať všetko okolo seba modlitbou ruženca tam, kde sa hreší, tam kde je zlo, prinesiete dobro. o iné nech sa postará Boh!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár