Aj to je v istom zmysle rozmanitosť, že doposiaľ som možno zastával statické názory v sebe samom, a zrazu som spoznal iný level myslenia ktorý ma diametrálne posunul vpred, aby som nestál na jednom a tom istom mieste. aby som zistil, že oukej, nie je to zlé, ale niečo proste môžem ešte vylepšiť, a nebáť sa pustiť možno riskantne do nejakej zmeny, ktorá isto mi dá niečo navyše. Nielen čo sa týka finančného hľadiska, ale aj morálneho.
Totiž na jednej strane ma premkol aj smútok, a vytvorilo to všetko vo mne akési zmiešané pocity. Napríklad že už niečím som si predsa prešiel, a nepotrebujem sa k tomu vracať. Postupne som si v tieto uplynulé dni analyzoval niektoré predchádzajúce nedokonalosti, ktorými som bol zasiahnutý, ktorými som proste nedokázal úspešne čeliť. Nie každý to dokáže napriek tomu, že sa možno veľmi snaží. Veľmi sa snaží proste o akúsi pozitívnu zmenu vo svojom živote, a napriek všetkému k akejsi pozitívnej transformácii proste nedochádza. Robíme teda v niečom chybu.
Zaiste nie. Píšem to veľmi jednoznačne, pretože aj mnohým veľmi úspešným ľuďom sú proste kladené prekážky, ponad ktoré sa niekedy nedokážu pozdvihnúť, a len tak preletieť popri nich, akoby sa nič také nestalo.
Kedysi dávnejšie už v mojich niekoľkých článkoch som sa zamýšľal nad tým, že keď sa nedokážeš povzniesť nad čiastočným neúspechom, tak najkrajšie okamihy tvojho života sa razom zmenia na nočnú moru.
Samozrejme, môžeme polemizovať o tom, či to je pravda, alebo nie je pravda, alebo sa pravda nachádza kdesi uprostred, pretože nie všetko, k čomu človek dôjde aj na základe poznania a prežitej skutočnosti, s ktorou mal v konkrétnom čase a vymedzenom priestore jasnú skúsenosť, dokážeme aplikovať to všetko na všeobecné hľadisko, ako nejakú všeobecnú pravdu, ktorá funguje za každých okolností, a je platná za každú cenu.
Človeka to pádne môže uzatvoriť do akéhosi sebaklamu, že ja som potom dvojaký. Buď v niečom som nepísaný génius, niečo sa mi nadnormálne darí, som proste nad tým, v čom stačí možno byť šedý priemer, alebo ma zasiahne presne opačná skúsenosť, že cítim sa proste v nejakom konkrétnom čase a priestore ako nejaký nepovšimnutý, ako keby som nebol ani toho súčasťou, čo očividne nie je pravda. Niekedy sa to deje vtedy, keď nejaký človek v kolektíve trebárs dostane nejaký nápad, ale zhodou okolností sa stane presný opak že ten jeho nápad si niekto nešťastne prisvojí, a bude ho ohlasovať ako svoj.
Niečo podobné sa mi stalo napríklad aj tu, že som spozoroval, že na nejakom paralelnom serveri si niekto skopíroval moje články, nie všetky odslova doslova, niečo proste povytrhával z daného kontextu, a vytvoril si pod nejakou identitou skopírované moje články. V podstate mi to nevadí, pokiaľ to nevadí birdzu, nakoľko skopíroval moje diela, nie samotnú stránku, ale tu dochádzam zas k podstate veci.
Že proste nutne čelíme rozmanitostiam tohoto sveta, jak z toho pozitívneho, tak z toho negatívneho hľadiska. Ale je pravda, že aj jedno, aj druhé nás buď úplne, alebo čiastočne môže v myslení posunúť vpred. Ako to teda myslím.
Buď možno cítime v niečom ešte nenaplnenie, ešte možno niečo, čo by sme chceli dokázať viac, napríklad v práci ktorú v niečom máme možno finančne a časovo limitovanú, sme si vedomí, že môžeme predsa len dokázať oveľa viac, než toho dokážeme v našom konkrétne vymedzenom pracovnom čase a priestore, a potrebovali by sme možno ešte viac priestoru na našu osobnú sebarealizáciu, ktorá nám v tom danom kontexte myslenia možno predsa len chýba.
Predsa to všetko ešte k chýba možno k úplnému, alebo čiastočnému naplneniu našich na seba častokrát prísnych kritérii, aby sme videli, kde konkrétne je naša brázda, kde sú naše hranice poznania, poza ktoré sa dá proste ešte prejsť, alebo z nášho hľadiska to už viac menej končí, a snažíme sa mentálne naladiť a pracovať s tými možnosťami a prostriedkami, ktoré máme aktuálne k dispozícii.
Záverom môjho článku poviem ešte toľko že takmer všetko (všetko ako konečný verdikt je ťažko charakterizovať) teda mnoho si môžem brať príklad, a čeliť istým výzvam, ktoré dokážu veľmi príjemne pretransformovať moje vedomie, kedy človek sa niečoho bojí, aby sa nebál vykročiť niekam, kam to nepozná. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár