hraničiacu práve v tebe.
Milujem letmý akord
súzvuku dvoch duší,
ihravo sa skrývajúc v zabudnutí.
Pred ďalšou mojou spomienkou
na smutné zajtrajšky pripíjam s rosou v očiach s rosé v pohári.
Milujem dúhu v tvojich očiach,
čo mi je však „stopkou“ mojich snov
zapadajúc do Pandorinej skrinky
uhynutej nádeje.
Milujem nebo v tvojich slovách,
čo sú viac kalné ako lesklé.
To všetko milujem, len Bože,
prečo milovať je pre mňa zakázaným vstupom na cudzí pozemok ? V rukách zápalky...podpáliť tak vnútro nech vyhorí...
Nech milovať toľko nebolí…
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Že coool proste