Aký je ten osud hnusný....
Viete vezmite si, že sa niekedy v 20tke či 30tke zamilujete do človeka, ste zbláznený až po uši a rozhodnete sa s ním žiť "celý život"... Všetko klape tak ako má, lenže po pár rokoch, dajme to po 20, nastane nejaký zlom a vy si uvedomíte, že šťastný nie ste, že ste si to len namýšľali, a potom čo????....
Prečo je to tak?
Dostala som takú odpoveď: pretože sa učíme celý život...
Aha! Tak potom čo z toho mám, keď sa učím celý život a na jeho sklonku "sa to všetko naučím", ale už nebudem mať čas to využiť, nebudem mať čas byť naozaj šťastná na tomto pozemskom svete....
Schválne som napísala na "tomto pozemskom svete". Áno, aj ja som veriaca... vraj by sme sa mali usilovať o šťastie až na tom druhom svete, a to je vraj pre nás jediné šťastie.... ale tak potom na čo nám je tento život?? Prečo sa na tomto svete hovorí o šťastí????
Nejako tomu prestávam rozumieť....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár