Drahá Emily,
ak sa Ti raz tento list dostane do rúk, znamená to, že už nemôžeme stáť pri Tebe. Nemôžeme Ťa pohladiť po vlasoch a Ty nás nevidíš. Sme však stále pri Tebe a dávame na Teba pozor. Sme stále hrdí na Tvoje úspechy a veríme, že to dotiahneš ďaleko.
Veľmi by nás mrzelo ak by si sa kvôli nám trápila. Preto chceme, aby si sa nikdy nevzdala svojich snov. Chceme Ťa zhora vidieť šťastnú a usmievavú, presne takú akú sme si Ťa zapamätali.
Choď si za svojimi cieľmi a buď šťastná.
Navždy budeš naša milovaná Emily.
S láskou mama a ocko

Sedela som sama na terase jedného z newyorských mrakodrapov a čítala tie riadky asi po stý raz. Chcela som plakať. Chcela som ten žiaľ a smútok zo seba dostať von, ale nešlo to. Niečo vnútorne mi to nedovolilo. Hnevala som sa, pretože plač mi pomáhal na všetko zabudnúť. Mala som zmiešané pocity. Čítala som si ten list znova. „Sme stále hrdí...“. „Stop! Emily musíš sa pozbierať.“ Hovoril mi vnútorný hlas. A vtedy som povedala aj ja sebe: STOP Emily, musíš sa pozbierať. Bola som pevne rozhodnutá dotiahnuť to tam, kam som snívala, ale musela som niekde začať. Moj milovaný New York mi ležal ako na dlani. Z terasy som videla všetky jeho zákutia, kde som prežila najkrajšie chvíle svojho doterajšieho života. Videla som miesta, kde som chodila na prechádzky s rodinou, videla som svoju školu, byty mojich priateľov, videla som miesto, kde som dostala svoj prvý bozk, miesta, kde som trávila čas s ním (ach je to tak ťažké zabudnúť na neho). Chcela som si tieto miesta zapamätať presne takto, preto som sa ešte chvíľu dívala. Zavrela som oči a uložila si ten obraz a spomienky hlboko do pamäte. Skočila som dole do izby, vzala kufor, nahádzala do neho všetky potrebné veci a bola rozhodnutá odísť. Navždy. Ďaleko. Začať odznova.

Spomenula som si na starkých. Preboha! Nemôžem im to urobiť. Rozhodla som sa preto, že počkám do rána a vysvetlím im to. Verila som, že to pochopia...

 Blog
Komentuj
 fotka
impulse  30. 12. 2012 10:38
máloktoré blogy dočítam do konca, ešte keď sú aj také dlhé, ale toto som musela..

veľmi dobre píšeš, dá sa to plasticky predstaviť a pri čítaní mi to bežalo v hlave ako film.. naozaj super! určite s písaním pokračuj...
 fotka
mielikki  30. 12. 2012 17:33
Tretí diel konštruktívnej kritiky od nepoučiteľného realistu v niektorých veciach: Si si istá, že by niekto naozaj napísal hentak sformulovaný list?

A inak platí to, čo som spomenula skôr
Napíš svoj komentár