Je noc

A ja po dlhej dobe píšem. Práve teraz v noci. Dávno som mal spať. No ja to nedokážem. Inak by som stále plakal. Dusil sa v citoch, ktoré mám v sebe.

Je noc a ja som zlomený.
Na trinásť častí.
Zo smútku stvorený,
plávam v nešťastí.

Je deň a ja som zlomený.
Bezcieľne dúfam že sa zotavím.
Že keď vstanem,
budem zase raz vzpriamený.

Pomaly zaspávam na konci síl.
Netuším čo ma ďalej čaká.
Začínam si pomaly zvykať,
že život ide aj bez teba.

Pošliapala si svoje slová,
v ktoré si bezmocne verila.
Nemohol som si pomôcť,
neočakával som priveľa.
Nie preto, že by som neveril.
Že by som ťa nemal rád.
Vedel som ako to skončí,
cítil som, že už nie som jednotka.

A tak som sa dostal až sem.
Stojím tu sám,
tak ako som sa toho bál.
Nebojím sa zveriť niekomu,
kto o to bude stáť.

Dostala si ma do matu,
a to som nechcel vôbec hrať.
Vedel som že spadnem na chrbát,
kiežby to bolo iba raz.

Stratil som všetko zmyselné,
ocitol som sa na samom dne,
preto aby som mohol povstať.
Ukázať, aké sily sú vo mne.

Buď sa spamätaj, alebo zbohom.

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu