Bola tvoja, plná slov, veľkej tiaži.
Udržal som svoju tvár kamennú,
no slová, mé, hodnotu mali bezcennú.
Pokazila si mi radosť z lásky,
vytvorila na čele mnohé vrásky.
Poukázala si na moju slabosť,
Tak si zničila tú povestnú pochabosť.
Moju
Nedokážem nájsť v ničom zmysel,
Ani keby som akokoľvek musel.
Mám pocit prázdna, stav bez tiaže.
Nič z toho čo je ma z lásky nevyviaže.
A tak len sledujem ako si šťastná,
ako chutí vlastne ta láska slastná.
Všetky tie city ti vidno v očiach,
Po čase strávenom v tvojich náručiach.
Už dokážem rozoznať čo cítiš.
Rozpoznám, kedy sa snažíš vcítiť.
Do môjho vnútra.
Každý krát keď cítim pustotu,
vo svojom srdci veľkú neistotu.
Spomínam na zážitky s tebou,
Ako som rozmýšľal nad starobou.
Strávenou s tebou z lásky.
Milovať všetky tvoje masky.
Cítiť lásku do poslednej vrásky.
Tá moja pochabosť . . .
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
petushiq18
2. 5.mája 2012 19:44
ružovô webka? pekná..
Napíš svoj komentár