Včera som sa rozprávala s kamarátkou, na tému samovražda. Nevedeli sme sa dohodnúť na tom, na koľko je samovražda tolerovateľná a nakoľko by mala zostať "tabu".

Nie, ja nevravím že samovražda je správna cesta. Ale čo ak stratíme zmysel do života. Čo ak prídeme o to, o čo sme tak dlho bojovali. Nepremýšľali by ste nad ňou aj vy? Ani na zlomok sekundy by vám neprebehla hlavou? Minulý Pondelok nám chýbala etikárka a tak nás učiteľka šupsla do triedy z deckami, ktoré chodia na náboženstvo. Tiež preberali túto tému a učiteľka zastávala názor, že je to prečin proti Bohu. Ale je to skutočne tak?

Podľa mňa nie. Podľa mňa je samovražda niečo čo možno tolerovať, pretože je to rozhodnutie osoby samotnej. Je to ako keby sme za danú osobu rozhodovali, akú má mať orientáciu, aké má nosiť oblečenie, alebo aký má mať vzťah k svojim rodičom a svojmu životu.

Predstavte si dva príklady...

1.PRÍKLA
Idete na návštevu k najlepšej priateľke/ovi. Jej/ho matka vás pustí dnu, ale nájdete ju/ho ležať na posteli zo žiletkou v ruke (krabičkou liekov, igelitovým vreckom na hlave, slučkou okolo krku...) A povedzte si sami. Nerozbehli by ste sa k nej/jemu a nevyrazili mu/jej žiletku z ruky (nevyrazili lieky, nestrhli igelitové vrecko z hlavy, alebo nestrhli slučku z krku? Samozrejme že by ste to spravili, je to predsa priateľ!

2.PRÍKLA

Idete po parku a na lavičke sedí bezdomovec. V ruke drží nôž a prikladá si ho k ruke. Čo by ste spravili? Išli by ste k nemu a pomohli mu. Vzali mu nôž a vynadali mu o čo sa pokúša. Poľutovali ho a ubezpečili ho, že všetko bude dobré.
Ja nevravím, že nie sú výnimky. Ale ruku na srdce, kto by sa pri tom bezdomovcovi skutočne pristavil?

Je jasné prečo sa osoba v druhom prípade o sebevraždu pokúsila. Nemala kde bývať nemala rodinu priateľov.
Ale aký je dôvod, že sa o to pokúsila osoba prvého príkladu? Nenapadne vás, že je to možno vaša vina? Že možno ste boli zlým priateľom? Napadne! Problémy treba riešiť, ale ak niekto nemá nikoho, s kým by ho riešil, čo má robiť?

Zhrniem to: Pre mňa je samovražda do istej miery ospravedlniteľná. Rozhodne je hlúposť spáchať ju, pretože vám rodičia nekúpia nové topánky... lepší mobil...
Ale je ospravedlniteľná, ak má človek životný problém a nemá človeka z ktorým by to riešil...

 Blog
Komentuj
 fotka
etelnair  19. 6. 2011 19:32
ale predstav si to z druhej strany ze mas chut niekoho zabit a on by sa zabil sam ved to je epic win!
 fotka
sisel  20. 6. 2011 08:16
Je to ťažká téma, a ja viem o nej svoje, 4roky nad ňou uvažujem premýšľam a cibrim ju.

Samovražda nie je tolerovaná a je nepochopená, a často zbytočná, väčšinou k nej dochádza v skratových situáciach. Neviem, môj názor je rozpoltený, ale určite, že ju beriem, ako rozhodnutie každej osoby.

My o nej vieme svoje...



A človek ktorý má roky problémy zo psychikou a má na výber lieky do konca života, čo nič neriešia alebo samovraždu tak ho chápem.....
 fotka
millie  20. 6. 2011 18:18
Samovražda nikdy nebude riešením, vždy to bude iba útek..
 fotka
steola  20. 6. 2011 18:30
Ja by som ešte spomenula eutanáziu... Tiež vec ktorá sa dosť rozoberá a zároveň o nej mlčí.
 fotka
mkamka  20. 6. 2011 18:41
keď si písala, o tom prečine proti Bohu, poviem ti jednu vec.... asi pred dvoma rokmi som našla v izbe mojej sestry list určený Bohu. Bolo v ňom napísané ako sa cíti zle (a trvá to už pár rokov neustále) a ako by to mala chuť skončiť, ale keďže vie, že je to smrteľný hriech nespraví to. Len preto, že sa bojí, že by skončila v pekle. Niekedy práve tá viera a možno aj strach dokážu primäť človeka, aby trpel a bojoval ďalej.
Napíš svoj komentár