Všetkým radím, nech to nerobia.
To je tak,
keď celé telo kričí áno, ale hlava šepká nie.
Tichučký hlas rezonujúci v hlave, prekrývajúci všetko iné.
G ako Gustáv.
Triaška.
Rozliata voda.
Nemôžem, neviem prečo.
Ale len na túto noc.
Zaspávaš chrbtom ku mne.
Ja som ešte hore.
Dávam ti pusu na plece a viem, že je zbytočná.
Budím sa, dávam si okolo teba ruku, nič.
Otočím sa chrbtom a zaspím nazad skôr, ako mi stihne byť napiču.
Zatiaľ to zvládam, v pohode.
Len...
Ale to nič.
Príde mesiačik a všetko bude dobré.
Príde piatok a ja skončím s niekým iným, koho meno si ďalšie ráno budem len tipovať.
A nebude mi z toho zle.
Hovorím, všetko je v pohode.
Zvládam.
Zatiaľ....
Počúvam telo a srdce?
To sa už akosi dlho neozvalo.
Len tak, občas.
Pusa na privítanie? No zabudni.
Zvyknem si.
Iba dovtedy, kým nepadnem do neznámeho náručia.
Ráno.
Čakám výčitky svedomia, ony nikde.
Je to fajn.
Jediná cesta von je prestať rozmýšľať.
Zatiaľ to zvládam.
A keď aj prestanem,
ty sa to nedozvieš.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár