Sľubovali sme si, ako sa nikdy nezmeníme.
Zmenili sme sa.
Strašne.
Nepoznám ťa.
Len mi to niekedy chýba.
Keď je noc a ja som sama.
Bojím sa.
Také malé vystrašené mačiatko.
So slzami v očiach, túliace sa k vankúšu, samé a smutné.
Volala som ti o 6 ráno, lebo som sa triasla, plakala a bola mi strašná zima.
Taký...
záchytný bod.
Špecifický humor.
Ja viem, ľudia sa menia.
Dala by som...
nič.
Nedala by som nič, aby sa vrátil ešte jeden jesenný večer.
Lebo to proste odišlo a tak to v živote chodí.
Opierala som sa.
Uhol si.
Spadla som.
Zdvihol si ma.
Oprela som sa.
Držal si.
Uhla som.
Stál si.
Vrátila som sa.
Odstúpil si.
Spadla som.
Vrátil si sa.
Chytila som sa.
Odišiel si.
Nespadla som.
Len pozerám na miesto, kde si stál a rozmýšľam, či sa vôbec niekedy znova zaplní.
A či ho chcem zaplniť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár