Step by step
by little childish steps
you are learning to hate.
Hatred.
So deep and pure.
The real one.
Dokážem nenávidieť.
Samu seba.
Tie momenty, keď stojím pred zrkadlom.
Keď idem cvičiť a schválne stojím mimo zrkadla, keď ma desia kroky doboku, lebo vtedy sa tam môžem uvidieť. Vždy nájdem najchudšiu ženu a potichu ju zbožňujem. Pletiem kroky, nedržím rytmus, niečo neurčito sa pohybujúce v kúte.
Nenávidím seba.
V momentoch, kedy sa už skláňam nad záchodom a nenávidím sa za to, že nemám ani toľko odvahy, aby som to urobila. Trasúca sa skladám dosku a odchádzam.
Aj keď ten deň, kedy sa to zmení, je blízko...
Nenávisť.
Voči sebe. Za to, na čo myslím. Za to, po čom túžim. Za svoje sny. Nenávidím sa, lebo sa nedokážem ovládať. A pritom to je to, čo potrebujem. Absolútna kontrola. Nedokážem ťa vykopnúť z hlavy, aj keď nemáš ŽIADNY dôvod v nej ostávať. Nebol si nič. Bezvýznamná zastávka.
Je mi to jedno, je mi to jedno, je mi to jedno, je mi to jedno, je mi to jedno, je mi to jedno...
Každý jeden milimeter. Štvorcový, kubický...
Svoju neschopnosť vrátiť sa.
Bola som tam. Bola som na druhej strane. Bola som s nimi...
Najkrajšie peklo na zemi. Tma pred očami a podlamovanie kolien. Tak ako dnes. Len chuť acetónu a troch cigariet-od nervov. Roztrhla sa mi krabička. Prečo mám pocit, že ju zajtra aj dorazím?
Chcem sa vrátiť. Naozaj chcem. Do kruhu, čo bolí, ale napĺňa. Nikdy som z neho nechcela von, zbabelo a bezmocne som sa nechala vytiahnuť. O dôvod viac na nenávisť. Prišlo sa na to, robila som to zle. ZLE!
Neschopná...
Na čo som vlastne dobrá.
Už ani neviem.
Hlavne neviem, prečo JA žijem tento život. Nevymenila by som to s tebou, lebo ty si pred týmto chránený a ja to unesiem. Za nás oboch. Aj keď skončím v cvokhouse. Kdekoľvek na svete-sme stále spolu. A ja žijem dvojitý život. Za nás oboch.
A nie je to náhoda
Hatred.
Do you know that feeling?
Hatred towards yourself.
Deep, pure, real.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár