Volám ti na mobil, že ma máš prísť zobrať dole. Vytiahla som ťa rovno z postele. Sorry bejbe, nemáme veľa času.
Hore?
Vyzliekaš sa do treniek, ja si dávam dole kabát. Pod ním skurvene krátka sukňa na štýl japonskej školáčky...japonskej štetky. A nadkolienky. Tesne nad kolená. Čierne, hore s mašľou a čipkou.
Najs, uškrnul si sa. Prekvapilo ťa to. Tušil si, čo som po tebe chcela?

Chlap, morálka-nemorálka, zákon-nezákon...
pojeb ma tak, ako ma nenávidíš.
No tak!

Nie, nemôžem.
Idem k tebe do postele. Na teba. Obkročmo. Hore. Tam sa mi to páči. Heh...
Ako som sa ocitla hore bez? Už som spomínala, že mi imponujú schopní chlapi, však? Presne takí, ako ty. Čo vedia, čo chcú. A vezmú si to (vezmú si mňa).
Ale ja to milujem. Cítiť, že sa ti to páči (že sa ti páčim). Pozerať, ako sa trápiš (ale potrápim ťa ešte viac). Kam mi jazyk dočiahne (ale tam nie). Vyhecovať ťa na maximum (kým po mne neskočíš a nehodíš pod seba). Zavrieť oči (a jebať susedov). Nechať sa uniesť (ešte viac).

Provokatérka. V krátkej sukni. S nadkolienkami. A čipkovaným červeným prádlom. Stojí na rohu a fajčí. Trochu opitá. Ale spokojná.

Presne tak, ako ma nenávidíš...
FMLYHM

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár