Kde nikto nevidí pravú tvár ničoho.
Môj svet už skončil,
Zničený falošnou skutočnosťou.
Ten vo mne, stvorený mojím ja.
Ten, čo kedysi býval mnou.
Teraz mlčky stojí márne hľadajúc slová...
Zmenili ho, uväznili jeho dušu.
A ja viem, že na rade som ja.
Ozveny krokov sa stupňujú..
Už idú.. tie bytosti obývajúce moju hlavu.
Už idú a ja viem, že neodídu na prázdno.
Pretože sú ja a ja,
som svoja záhuba.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
Napíš svoj komentár
som svoja záhuba.' naozaj, naozaj že ******