Marek si zazipsoval bundu až po krk, ústa a nos si omotal šálom a vyšiel z budovy železničnej stanice do obyčajného zimného večera. Dnes vôbec nemal dobrý deň. Vlastne nemal dobrý deň posledných pár týždňov. To, že dochádzal za prácou 20 km vlakom mu vôbec neprekážalo, ale to ako sa k nemu začal správať jeho šéf áno. Vytáčal ho. Mal chuť mu oplieskať hlavu o stenu.
Prešiel cez prechod a ani sa neobzrel. Rozmýšľal. Bol si celkom istý že za pár dní dostane výpoveď. Keby bol aspoň o 15 rokov mladší, kašľal by na to, ale on má 48 rokov. Doboha, kto v týchto časoch zamestná 48 ročného chlapa, ktorý celý svoj život pracoval v závode ako obsluha pomerne jednoduchého stroja? Nikto.
V ruke niesol svoju tašku s dokladmi, peňaženkou s bankovou kartou a sáčkom od desiaty. Čo poviem doma žene, pomyslel si. Čo sakra budeme robiť.
Mráz mu štípal uši a to spôsobovalo, že bol nasraný ešte aj na to, že si zabudol čiapku v šatni. No nič, za 20 minút bude doma, spraví si horúci čaj, poleje trochu rumu, ľahne a bude spať. Mysli na to, nie na tú zimu. Rozhodol sa skrátiť si cestu cez park. Večer tadiaľ nikdy nechodieval. Opíjali sa tam stredoškoláci a robili bordel, takže sa mu vyhýbal každý kto nebol tínedžer. Horúci čaj a rum ho však donútili skrátiť si cestu.
Napriek hroznému počasiu uvidel uprostred na lavičke partiu asi troch chlapcov. Počul ich už zďaleka. Podávali si fľašu a šialene gestikulovali. Marek si pomyslel, dokonca zaželal, aby keď pôjde popri nich, začali doňho zapárať. Mal chuť si udrieť. Vypustiť so seba zlosť čo sa v ňom za tých pár týždňov nahromadila. Predstavoval si, že ten v strede, čo zrovna schmatol fľašu a priložil k ústam, je jeho šéf. Pozri ako sa zabávam ty nemehlo, zajtra ťa vyhodím, povedal by a Marek by mu hneď zlomil nos. Ale boli to len chlapci. Šestnásť, sedemnásťročný. Nie, to by nikdy nespravil. Sú to len predstavy, ktoré mu pomáhajú prísť domov bez toho, aby myslel na svoju ženu a na to, ako jej povie, že o pár dní bude bez práce. Len predstavy, ktorými ventiluje zlosť.
Chlapci prestali ziapať, keď Marek prechádzal popri. Jeden sa postavil proti nemu . Až teraz si všimol, že sú tmavšej pleti. „Hej starký, prosím hoď nám jednu cígu,“ povedal.
„Nemám, nefajčím,“ odsekol Marek spod šála a bez zastavenia kráčal ďalej.
„No tááák, iba jednu cígu.“
„Vravím že nefajčím!“
Chlapec niečo zamrmlal a nechal ho tak. Očakával, že sa znovu začnú baviť, no ostali ticho. Po pár sekundách však začul za sebou kroky. Išli za ním.
„A čo máš ak nie cigy ty hovno,“ povedal hlas za ním.
Do Mareka stúpla zlosť. Otočil sa a chcel im vysvetliť, nech si strčia tú svoju posranú fľašu do zadku a vyfajčia si navzájom, keď majú toľkú chuť, no nestihol. Otočil sa rovno oproti kaseru v ruke toho chlapca. Sprej vystrekol priamo do očí.
Bolesť, slzy, rana do brucha.
Nevidel nič. Chlapci naňho kričali nadávky a bol trochu dezorientovaný. Šál mal našťastie natiahnutý cez nos a nenadýchal sa toho štipľavého svinstva. Niekto chytil jeho tašku a začal ju ťahať. Marek zovrel pevne jej uško a nepustil. Dostal ďalšiu ranu. Silno trhol taškou k sebe. Vedel, že chlapec čo ju drží, stratí rovnováhu a zatacká sa smerom k nemu. Ľavou rukou sa načiahol dopredu a schmatol ho za krk. Mať tak voľnú tú pravú. Stisol. Chlapec tašku pustil. Rozohnal sa ňou a trafil ho do hlavy. Vtom Marek dostal ranu do nosa z ľavej strany a z pravej mu ďalší podložil nohu a strhol na zem. Stále nič nevidel. Dostal kopanec do hrude. Takmer mu vyrazilo dych a jednému chlapcovi sa konečne podarilo vziať mu tašku. Schúlil sa do klbka, rukami si chránil hlavu. Kopali ho z každej strany. Posledná rana mierená na jeho tvár zasiahla predlaktie Marekovej pravej ruky a počul puknúť kosť. Nakoniec ho opľuli a rozbehli sa preč.
Ležal tak pár minút. Pichalo ho v hrudi a bolela ruka. Namáhavo sa postavil, pretrel si oči. Bundu mal na jednej strane roztrhnutú. Pomalou krívajúcou chôdzou sa vybral späť smerom na stanicu. Pristúpil k čakajúcemu taxikárovi na parkovisku a spolu zavolali políciu. Tá ho odviezla do nemocnici, kde mu obviazali a zafixovali ruku. Odtiaľ ho odviezli na políciu, kde všetko spísali a vydali sa na okružnú jazdu po meste v civilnom aute a hľadali troch potulujúcich sa tmavších chlapcov. Žiadnych nenašli.
Vrátil sa domov o druhej ráno. Jeho žena mala nočnú a tak nebola doma. Pomaly, veľmi pomaly sa vyzliekol a ľahol si do postele. Bol unavený a zničený ako ešte nikdy, no nedalo sa mu zaspať. Myslel na svoju ženu a na predstavu: čo keby jeden z nich mal nôž a použil by ho?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár