Alebo priateľstvo. Len tak zabudnúť, že niečo také jestvovalo. Poliať červeným vínom a nechať zaschnúť. Zabudnúť, že víno je trvanlivé a škvrny odolné. Priateľstvo už asi nie je také cenné, ako bývalo. Vážilo sa soľou, ktorá bola za dávnych čias "nad zlato".
Začíname sa podobať na stroje, ktoré sa tak všemožne snažíme zhotoviť. Chceme im vdýchnuť život, dokonalosť. A nejak nedopatrením zároveň ten život vyciciavame zo seba. Srdce bije pomalšie, zlenivelo, oči vidia len to, čo chcú, dlane hladkajú len satén a pery bozkávajú jedine fotoaparáty. Už nehoríme, vyhasíname, sme len uhlíky, ktoré ešte tlejú. Pahreba.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
titusik
12. 2.febuára 2011 00:35
chcem svoju poličku.
2
toto je i napriek dĺžke ktorá by niekomu mohla prekážať najlepšia vec akú som tu za dlhú dobu čítal..
Napíš svoj komentár