Samá pretvárka. Samé klamstvá. Všetci sme sa ocitli v jednom filme.
Viete čo zahráme si divadlo. Tak sa pripravte.

Dve dievčatá sa stretnú v kaviarni. Jedna si všimne druhú a nedá sa nič robiť, tak si k nej prisadne. Nemajú sa radi, ale nahlas si to ešte nepovedali.
,,Ahoj čo ty tu robíš?" opýta sa jej tá prvá. Blondínka, veľmi výstredná.
,,Nič, čakám tu na kamarátku. A ty?" pýta sa tá druhá s ironickým úsmevom. Tmavovláska, povahovo iná.
,,Ja som sem prišla za mojím priateľom. Ale asi som prišla skôr. A čo máš inak nové? Sme sa dlho nevideli. Myslím, že od Nového roku, že?" usmeje sa prvá, ale druhá jej to neverí. Nemá ju rada, myslí si o nej, že sa oblieka ako...ani to radšej nevysloví nahlas. Ale musí byť milá, len aby náhodou jej zas niekto niečo nepovedal.
,,Nič také. Bolo toho veľa. Vieš, škola a tak. A ty? " usmeje sa na ňu tá druhá.
,,Ved vieš práca. Nemám čas, len občas ako teraz. A inak nevieš čo je s našimi spoločnými kamarátkami? Dlho som ich nevidela. " spýta sa prvá.
,,Neviem, len minulý týždeň sme si spravili taký víkend. Prečo? " spýtala sa druhá.
,,Mhm, len tak, že sa dlho neozvali. Tak ja už pôjdem. Tuším prichádza. " vstala prvá.
,,Dobre, aj mne kamarátka za chvíľu príde. " povedala druhá.
,,Tak sa maj a nabudúce by sme mohli niekam vyraziť. Bola by som rada. " povie prvá.
,,Jasné, dáme si vedieť. " povie druhá. Ale nemyslí to vážne.
....
Toto je jasný príklad pretvarovania sa. Len preto, že máme spoločné kamarátky musí byť hlavne tá druhá ticho. Aby náhodou sa niekto neurazil. Tá prvá sa tvári ako keby druhú rada videla, ale opak je pravdou.
A toto sa deje v skutočnom svete, v živote.
Som toho svedkom. A strašne moc ma to mrzí. A potom, že som pesimista a neverím ničomu alebo nikomu. A ako môžem niektorým ľudom veriť, ked všade je pretvárka...a oni sú radšej ticho, ako keby povedali čo si myslia.
No áno, na to aby zas poukázali na moje chyby, tak to im ide vždy dobre...Ale ak sa mám ja vyjadriť na ich, tak to som už zlá. Alebo nebodaj si povedať, ak mi niečo vadí...To už som tá, čo nevie spraviť kompromis.

 Blog
Komentuj
 fotka
atep  23. 12. 2012 17:21
práve som si spomenula, že aj ja som napísaza raz blog o pretvárke.. no, žiaľ je to tak a je to smutné :/ ja ju tiež vnímam dosť silno lebo ju máme aj v triede a je to až odporné počúvať

ja pokiaľ nemusím sa s takými ľudmi nebavím a nestarám sa do nich, ale pokiaľ už ide o ľudí, ktorí sú mi vzácni už im poviem v čom by sa mali polepšiť...
Napíš svoj komentár