Ziarlivos je zaporny emocny stav, forma uzkosti vznikajuca z pocitu neistoty, strachu a straty milovanej osoby.

Ziarlivost je podla mna zmes strachu z prehry, zlosti, v zavisti, zufalstva... Najvacsiu rolu hra, hlavne v partnerskom vztahu asi strach zo zufalstva. Ten pocit, ked je rozum a srdce maximalne vyvedene z miery , pozna to urcite kazdy. Da sa chapat aj ako prejav lasky, no ma aj svoje hranice. Zavisi aj od povahy cloveka, ci znesie prekrocenie tychto hranic, alebo je koniec vsetkemu tomu peknemu, co bolo vybudovane a vzapati znicene jednou, mozno zbytocnou ziarlivou scenou.

Ak je este v norme, tak zivi vasen a robi vztah lepsim. Niekde som pocula, ze ziarlivost je nerozlucnou sestrou lasky a sprevadza ju vo dne v noci ako tien. Objavuje sa vsade tam, kde sa nadraduje jeden partner nad druheho, obmedzuje ho a mysli si, ze je nieco viac. AK ide o naozajstnu lasku, toto by sa vo vztahu nemalo objavit a partneri by si mali byt rovni, verni a urcite by nevznikali taketo sceny, aspon nie casto a ak aj nahodou, boli by v norme. Stava sa vsak aj, ze ziarlivost nie je podmienena nejakym zjavnym dovodom a vtedy je to uz chorobne.

Ziarlivost vsak nie je len v partnerskom vztahu. Spozname ju napriklad uz v detstve, pri narodeni mladsieho surodenca, ked si namyslame, ze si nas rodicia nevsimaju. Nie je to celkom tak, len sa musia viac venovat mladisemu, s ktorym je zarucene viac prace a hlavne dospievajuci to zle chapu, alebo tomu nerozumeju vobec. Ziarlive dieta nema dost sebadovery a casto sa hlboko podcenuje. Myslim, ze poto, sa to moze prenasat aj do dalsich, mozno aj partnerskych vztahov v dospelosti.

Aj ja mam skusenosti so ziarlivostiu... Zacalo to v detstve a pokracuje to doteraz... Ale myslim si, ze to viem ovladat.

Kazdy clovek je ziarlivy , ci uz si to prizna alebo nie. Ziarlivost nemusi byt nebezpecna, pokial jej nedavame privelku moc !!!

THE END

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár