celý čas sa stránil ostatných ľudí.
Životom sám pretĺkal sa, malé mláďa odvrhnuté,
ktoré za to nemohlo, bolo od rodiny odtrhnuté.
Iba pod rúchom myšlienok vlastných žil,
iba ľutoval, že sa vôbec narodil.
Nevedel nájsť svoje svetlo,
do cesty sa mu nepriplietlo.
Ako by bol poddaný, tak sa naňho dívali,
nebolo príjemné, keď si o ňom šepkali.
Chlapec, chúďa, skláňal hlavu,
vytláčal z uší tú hlasnú vravu.
Opasok, klincami krvavými vybitý,
ležal vedľa chlapca, chlapec bol ubitý.
Keď sa potom ku svetu otočil,
zistil, že všetko krvou premočil.
Namočil brko holubie, ktoré bolo na zemi,
začal písať báseň- prvýkrát o nebi.
Na druhý deň sa chlapec zobudiť nevedel,
mal sny o veciach, ktoré nikdy nevidel.
Niekto mu šepkal: Spi!
On sa nevzpieral, nebol naučený byť priečny,
a tak sa pokojne odobral, na spánok večný.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
1ivanushka1
16. 7.júla 2010 21:29
krásne
Napíš svoj komentár